Ako čaro nechceného, v porovnaní s tým, akú anabázu má už park za sebou, vyznievajú teraz primátorove výhovorky, že prečo nie je načas dokončený. A ja mám pocit nehybnosti existencie v krajine, kde zajtra už bolo, kde čas plynie ako sa mu zachce a kde príbehy nemajú koniec.

Pre poriadok pripomínam, čo sa v tomto príbehu už udialo. Myšlienka parku osvietila radných pred viac ako desiatimi rokmi. Mesto na jeho výstavbu získalo vďaka partajnému lobingu maďarských politikov viac ako sto miliónov korún z eurofondov. Vedené terajším viceprimátorom však o peniaze prišlo. Lebo to s ním na čele komplexne pohnojilo. Neboli peniaze na výkup pozemkov, na spolufinancovanie, na projekty, na nič. Napriek tomu, že už bolo jasné, že peniaze sú fuč, primátor to zatĺkal do poslednej chvíle, nepriznal si chybu a vinu zvaľoval na kadečo a kadekoho. Veď sa blížili voľby.

Rovnaký scenár sa opakuje. Peniaze na park horko-ťažko vybavili smeráci, tentoraz pre istotu rovno zo štátneho rozpočtu. Začal sa stavať, aj keď s opozdením, lebo meškali. Teraz mal byť hotový, ale nie je. Primátor vinu zvaľuje na distribučku elektriny, distribučka na mesto. Park sa vraj dostavia na jar. Nikam sa netreba náhliť. Investori si kľučku na dverách radnice nepodávajú a ten jeden, ktorý sa prisľúbil, má čas, počká. Dôležité je, že sa prefúrikovali hore-dolu haldy banskej šotoliny za desiatky miliónov korún a kasičky sa naplnili. Veď sa blížia voľby. Primátor a jeho tandemista by si opäť zaslúžili mimoriadnu odmenu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer