mi rokmi dobýval. Jej obyvatelia sa však boja, že ťažba zničí dedinu a výrazne zhorší životné prostredie.
SILICKÁ BREZOVÁ. Zámer firmy VSK Mineral posudzuje v súčasnosti ministerstvo životného prostredia. Investor predpokladá, že by ročne získal z lomu asi 65-tisíc ton mramoru, čo je denne okolo desať nákladných áut. Náklady odhaduje asi na 6,6 eura na tonu. Dokonca nevylučuje, že by sa ťažilo iba príležitostne podľa záujmu.
Ochranári súhlasia, obec odmieta
Zamestnať plánuje päť ľudí a investíciu za niekoľko stotisíc eur odôvodňuje nedostatkom kvalitného dekoračného kameňa v regióne. Okrem miestnych obyvateľov sú zámerom pobúrení i jaskyniari a ekológovia. Obávajú sa najmä prašnosti, vibrácií, hluku, zvýšenej dopravy, ako i celkovo negatívneho vplyvu na cestovný ruch a vzácne územie.
Štátna ochrana prírody a riaditeľstvo národného parku v obnovení ťažby však v zásade problém nevidia. "Je to malý lom. Čiastočne sa síce dotýka plánovaného chráneného vtáčieho územia, ale ak sa dodržia stanovené podmienky, s projektom súhlasíme," vysvetľuje Ján Kilík, riaditeľ správy národného parku.
Lom je v ochrannom pásme parku, rovnako ako blízka obec, a platí tu miernejší, druhý stupeň ochrany prírody. Podľa jaskyniarov sú v skutočnosti však tieto lokality, ktoré boli vyňaté z parku iba administratívne pri jeho tvorbe, jeho integrálnou súčasťou. A ak sú vzácne, tak by sa mali chrániť vcelku, lebo navzájom súvisia. "Aký je to park, v ktorom sa ťaží, v ktorom majú prednosť hospodárske záujmy pred ochranou prírody?" pýtajú sa. "Orientujeme sa na turizmus a lom nám v tom nepomôže," dopĺňa Juraj Kohári, predseda Mikroregiónu Domica.
Majú oporu v zákone
"Ak bol dobývací priestor zriadený pred vyhlásením chráneného prírodného územia a jeho držiteľ má všetky potrebné povolenia, tak je veľmi ťažké napriek oprávneným záujmom ochrany prírody a obce banskú činnosť zastaviť," myslí si Jozef Šuchta, odborník na banskú legislatívu.
Podľa neho majú ťažiari oporu v banskom zákone, ktorý je často v protiklade s územno-plánovacou legislatívou či ochranou prírody. "Zničia nám obec a proti tomu mienime bojovať, ak treba, i v Štrasburgu," zdôrazňuje Ján Šárog, kontrolór obce.
Podľa neho ide ťažba proti všetkým programovým dokumentom, ktoré má obec schválené. Proti jej programu hospodárskeho, environmentálneho i sociálneho rozvoja, proti programu Mikroregiónu Domica i cieľom Občianskeho združenia Borzova.
O mramor je záujem
"V každom prípade mienime lom obnoviť a kapacitu ťažby prispôsobiť trhu," hovorí Katarína Rusnáková zo spoločnosti VSK Mineral. "Nemáme však záujem ísť proti múru, a preto sa chceme dohodnúť so všetkými dotknutými stranami, aj s obcou," dodáva. Pripúšťa, že v súčasnosti je pre krízu dopyt po stavebnom kameni v útlme.
Firma VSK Mineral je súčasťou bansko-ťažiarenskej skupiny. Na východe Slovenska obhospodaruje dvadsaťšesť lomov so stavebnými surovinami a pripravuje ťažbu v mastencovej bani pri Gemerskej Polome. Mramor na Silickej planine chce začať dobývať o dva roky.
Autor: aba
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
