VLACHOVO. Nanovo postavenú vyhňu, presnú kópiu niekdajšej, vybudovali tohto roku. Predstavili ju na sobotňajšom jarmoku, ktorý sa vo Vlachove konal už piaty rok. Po tom, ako obec získala titul Dedinka roka 2005, sa predvádzanie remesiel a starých zvykov stalo tradíciou.
Vedia, čo na turistu zaberá
Do Vlachova prišlo v sobotu 42 remeselníkov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Zapojili sa aj miestni obyvatelia, ktorí presne vedia, čo na turistov a milovníkov všetkého starého zaberá. Vystavili dnes už archívne veci do dvorov svojich domov. V sobotu sa centrum obce hemžilo domácimi obyvateľmi, remeselníkmi, folkloristami aj náhodnými okoloidúcimi. Miesto mali aj Nižnoslančania so svojimi tradíciami. Dômyselne rozložené stánky remeselníkov v uličkách a k tomu všadeprítomná hudba či dobré jedlo starých materí, to všetko dávalo jarmoku svojskú a domácku atmosféru. Zvláštnu pozornosť si zaslúžila prezentácia miestneho salaša, po jeho výrobkoch sa len tak zaprášilo. Pozornosť budili aj kováči.
Niektoré deti videli kováča len vo filme
Košičan s vlachovskými koreňmi Maroš Klobušník hovorí, že ukážky ich remesla na jarmokoch majú zmysel. "Schvaľujem to, nech sa zachováva tradícia. Veď niektoré deti vidia kone a kováčov len vo filmoch," hovorí, kým podkúva vlastného koňa. "Kone nevideli podkúvať ani niektorí starší," dodáva a podotýka, že kováčov je na Slovensku málo. "Toto remeslo zaniká, pretože je to ťažká robota a teraz chce každý rýchlo zarobiť bez práce. Preto ukazovať kováčstvo má zmysel. A takisto aj zriadiť kováčsku vyhňu."
Niektorí milovníci koní však majú voči ich podkúvaniu výhrady. Hovoria, že je to proti prírode. "Ak sú kone šľachtené a používané na prácu v lese či jazdenie a súťaženie v parkúre, tak ich podkuť treba. Keby žili vo voľnej prírode, to je niečo iné," dodáva kováč.
Kováčsku dielňu dá armáda
Opodiaľ stojí najstarší aktívny kováč Vlachova Juraj Gallo. V miestnej vyhni bude pomáhať ďalším trom kováčom. "Keď si ma ľudia zavolajú, tak urobím, čo bude treba. Napríklad chcú opraviť, opracovať či nabrúsiť skoby i dvojzubé motyky, alebo vyrobiť kliešte na opekanie slaniny. A často aj súpravu náradia ku kozubu," hovorí kováč.
Kováčska vyhňa alebo šmitňa stála v strede dediny a fungovala do roku 1960. Počas výstavby miestnej cesty ju však odstránili. Syn kováča, ktorý v nej pracoval, teraz postavil takú istú o pár metrov ďalej. Obec na to dostala peniaze zo Slovenskej agentúry životného prostredia, z Programu obnovy dediny a sama do nej vložila nemalé peniaze. "Od armády máme prisľúbenú pojazdnú kováčsku dielňu, ktorá bude vnútri budovy. K dispozícii budú štyria kováči, ktorí budú pracovať podľa požiadaviek záujemcov. Perspektívne chceme vyrábať kované brány či ploty a urobiť z toho obecný podnik," hovorí starosta Vlachova Juraj Kováč.
Súhlasí s názorom, že z iného ako je zachovávanie tradícií vrátane jedál a remesiel a ich prezentácie turistom sa v tejto časti Gemera prosperovať ani nedá. Aj Vlachovo sa teda pridáva k obciam, ktoré ukazujú, že ich budúcnosť je v pripomínaní si minulosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
