A nebol to hocikto, ale univerzitný profesor zaoberajúci sa kultúrnou antropológiou. Veľmi zjednodušene povedané, celý profesionálny život zasvätil štúdiu vplyvov spoločnosti, kultúry a prostredia na človeka. Scheffel sa špeciálne venoval kultúrnej antropológii Indiánov. Mal teda bohaté skúsenosti s ich osobitým spôsobom existencie, ale i so spolužitím s majoritným obyvateľstvom.
Prečo to spomínam? Pretože po dlhých rozhovoroch s ním som nadobudol presvedčenie, že to je ten človek, ktorý vie, ako riešiť rómsky problém. S Rómami žil a vybudoval si u nich veľkú autoritu. Jeho základnou metódou totiž bolo preniknúť do štruktúry klasickej rómskej osady a rozpliesť v nej pradivo sociálnych, ekonomických a iných väzieb. Presne si pamätám, ako bol nadšený svojimi zisteniami, ktoré trefne zhrnul do konštatovania, že jeho kolegovia chodia študovať domorodé obyvateľstvo na Novú Guineu, zatiaľ čo on objavil uprostred Európy rovnako neprebádanú komunitu. Zároveň podotkol, že na Slovensku neexistuje vedecká štúdia, ktorá by mapovala Rómov v osadách z antropologického uhla.
Z jeho rozprávania som napríklad pochopil, že taká rómska osada má oveľa zložitejšiu štruktúru a vzťahy v nej sú oveľa komplikovanejšie, než sa navonok na prvý pohľad zdá. Vtedy mi svitlo, že sa tu roky rieši iba akýsi imaginárny rómsky problém, bez jeho skutočného poznania. Scheffel vedel, ako pristupovať k jednotlivým kastám vnútri osady, čo od nich očakávať, vyžadovať a prípadne ako im pomôcť. Vedel, že treba odrezať chápadlá úžerníkov, práceschopným ponúknuť zárobok, vzdelávať ženy v hygiene a starostlivosti o rodinu a čo je najdôležitejšie - postarať sa o deti, lebo inak nemali šance vykročiť za horizont nežičlivého prostredia, do ktorého sa narodili. No a čo je najdôležitejšie, že to treba robiť priamo s nimi a medzi nimi. Do omrzenia opakoval základnú poučku, že Rómovia musia znova pocítiť na sebe silu prírodných i spoločenských zákonitostí, od ktorých pôsobenia ich chránil hlúpou protekcionistickou politikou štát posledných päťdesiat rokov a to len preto, že ich vôbec nechápal a nerozumel im.
Podstatou tej poučky je, že nič nie je zdarma, o všetko sa treba usilovať, exitujú práva i povinnosti a veci majú svoje príčiny, následky i súvislosti. Scheffel odišiel a na jeho prácu nik nenadviazal. Netvrdím, že podľa jeho vzoru sa mali do osád ihneď rozbehnúť desiatky misionárov, ale mohli minimálne vykročiť po ceste, na ktorú nastúpil a tie milióny rozhádzané odvtedy na zbytočné projekty použiť zmysluplnejšie. Zrazu nejaký Kotleba ukázal prstom na problém, ktorý tu roky vyhníva a nik ho skutočne nerieši. Zrazu sú všetci akční a riešia rómsku problematiku. Rýchlo, programovo, bezhlavo, len aby pozbierali politické body a upokojili vášne. Oheň však hasia cisternou plnou benzínu, neuvedomujúc si, že jednoduchý recept, ako ho dostať pod kontrolu, neexistuje. Cesta k jeho vyriešeniu, ak vôbec existuje, je dlhá, prácna, ľudsky i finančne náročná a s výsledkami ďaleko-ďaleko za horizontom mnohých volebných období.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
