že by Rožňava nejaký manažment niekedy vôbec mala. Nieto ešte krízový. Manažment tu neexistuje, odkedy vznikla samospráva. A ak, tak len manažment vyciciavania verejných zdrojov, na ktorý tu máme školených expertov.

Ešte viac do popuku mi bolo, keď som si do rolí krízových manažérov dosadil súčasné figúrky. Adamsovci ako krízoví manažéri, to by bola nevídaná komédia! Ale kto iný by ten krízový manažment robil? Nejakí najatí ľudia za veľké peniaze, ktoré nemáme? Ak mám byť trocha vážny, tak musím konštatovať, že toto mesto nikdy nikto neriadil, ono vždy išlo akosi samospádom. Lebo prvoradým cieľom radných nebolo riadiť, ale prísť si na svoje. Na teplé miestečko, na slušný plat, na bývanie, na kšefty pre kamarátov, na provízie, na prednostný prístup k zákazkám a na všakovaké iné výhody, na ktoré ten, kto nebol v balíku, nemal. Lenže teraz je horšie ako kedykoľvek doposiaľ.

Doteraz sa vždy nejaké peniaze našli, vyzbierali z daní, prišli z nejakých fondov či grantov. Vždy ich bolo dostatok na to, aby si mesto s odretými ušami splnilo svoje základné funkcie a povinnosti k spokojnosti nenáročného občianskeho priemeru a, samozrejme, aby si "manažéri" prišli na svoje. Aj vlk bol sýty i ovca zostala celá. Zdá sa, že zlatý život sa končí a otcovia mesta sú čoraz nervóznejší. Boja sa, že sa budú musieť uskromniť, alebo že stratia svoje privilégiá. Keď už Bolaček hovoril o manažmente, musím mu pripomenúť, že mesto nie je firma. Keby bola, papaláši by sa na svojich stoličkách dlho neohriali a veľmi rýchlo by boli odídení. Takto majú šťastie a vďaka tomu sú tam, kde sú. Poniektorí i doživotne ako "krízoví manažéri".

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer