je vyrovnaný. Svedčia o tom čísla tých jaskýň, ktoré navštívilo už viac ľudí, než vlani.

KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA/BETLIAR/LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V súvislosti s úbytkom turistov sa hovorí o kríze, ktorá zasiahla aj do tohto odvetvia. Ale aj zmena meny, z koruny na euro, mohla podľa niektorých zainteresovaných zapríčiniť, že niektorým zahraničným turistom sa oplatí chodiť na Slovensko už menej. "Naša mena je silná a im sa zdá byť Slovensko už drahšie."

Situácia je vážna

Sprievodca Krásnohorskou jaskyňou, zvanou aj Buzgó, Jaroslav Stankovič hovorí, že apríl a máj prepad ešte nenaznačoval. Teraz je však situácia taká, že kým pred niekoľkými mesiacmi čakali ľudia na vstup do jaskyne v poradovníkoch, teraz je kalendár vstupov takmer voľný. "Od začiatku júla sme medziročne na tretine návštevnosti. Počas leta sme boli zväčša plní a hoci začiatok júla vždy zvykol byť problémový, kým sa sezóna poriadne rozbehne, v súčasnosti to vyzerá vážne. Snažíme sa robiť, čo sa dá, rozdávame aj letáky," hovorí J. Stankovič.

Poliaka už dávno nevidel

Jaskyňu vyhľadávajú turisti hlavne preto, lebo prehliadka je netradičná. Turista je odetý do jaskyniarskeho výstroja a namiesto vybetónovaných chodníkov pozerá na krásy jaskyne počas traverzovania a lezenia po prirodzených a nie umelých chodníčkoch. Pripomína to ozajstné jaskyniarčenie a nie bezduchú prehliadku. Vlani navštívilo Krásnohorskú jaskyňu 3 500 turistov. "Gro návštevníkov tvorili Česi, Poliaci, Maďari a Slováci. Česi ešte ako-tak chodia, ale Poliaka som nevidel už dávno," podotkne sprievodca jaskyňou Buzgó. Práve fakt, že Poliakov vidieť v Gemeri čoraz menej, sa zdá byť pre prevádzkovateľov turistických atrakcií alarmujúci. Gemer majú totiž "obehaný" niekedy lepšie, než domáci obyvatelia a spolu s Čechmi tvoria hlavnú časť zahraničných turistov.

Vymýšľajú rôzne novinky

V piatok dopoludnia stálo pod hradom Krásna Hôrka 10 áut, v Gombaseckej jaskyni sú dni, keď tam príde len 20 ľudí. "Keď to bude takto pokračovať, bude to katastrofa," usudzuje J. Stankovič. Aj v expozíciách Múzea Betliar, v kaštieli Betliar, na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu v Krásnohorskom Podhradí, je návštevníkov o dosť menej. "Predpokladali sme, že návštevnosť pôjde smerom dole a aj sa znížila," hovorí riaditeľka Múzea Betliar Eva Lázárová. Pritom ešte v apríli prišlo turistov viac než vlani. Aj múzeum už reklamovalo, dokonca aj v Čechách, ale lacná záležitosť to nie je. Pomôcť by mohlo aj natáčanie dokumentov, ktoré sa onedlho chystajú robiť v jaskyniach a kultúrnych pamiatkach Gemera Česi. Ale prevádzkovatelia si uvedomujú, že čakať na konečné čísla až po sezóne by bolo zbytočné. "My sme už uvažovali, že otvoríme aj v pondelok. Ľudia sú zvyknutí, že v tie dni máme zatvorené, ale mohli by sme uspokojiť aspoň tých klientov, ktorí o tom nevedia a pred expozíciami nám zastavujú v pondelky celé autobusy. Alebo sme uvažovali o nočných prehliadkach. Tam by však bola vstupenka drahšia, museli by sme platiť personál a nevieme vopred, či sa nám to vráti. Vyzerá to zatiaľ na bezvýchodiskovú situáciu," uvažovala riaditeľka.

Najhoršie je na tom Gombasecká jaskyňa

Podľa aktuálnych údajov Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši je na tom v Gemeri najhoršie Gombasecká jaskyňa. Od začiatku apríla do konca júna ju navštívilo 3 654 ľudí. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka stratila 880 návštevníkov. Ochtinská aragonitová jaskyňa má v rovnakom období tohto roka návštevnosť 9 871 ľudí, čo je o 312 viac ako vlani. Domica zaznamenala od začiatku februára do konca júna 11 588 návštevníkov, čo je o 1 024 viac než vlani a keďže Dobšinská ľadová jaskyňa je otvorená len od začiatku júla, čísla ešte známe nie sú. Prevádzkovatelia stratových pamiatok uvažujú o rôznych reklamách a atrakciách, ktoré by pritiahli a hlavne udržali turistov v Gemeri. Propagácia je stále slabá.

Nechápeme podstatu kultúrneho dedičstva

J. Stankovič však hovorí aj o absencii vyššieho záujmu o pamiatky v Gemeri. Na ten nemajú vplyv žiadne hry o peniaze, či biznis akcie. "Tu nefunguje jedna závažná vec. Ľudia prestávajú chodiť do prírody. Prevažuje civilizačný balast. Každý podceňuje krízu a pritom sa nerobí nič, aby sme si celosvetovú klientelu udržali. Mala by byť celosvetová, pretože my tu máme dedičstvo UNESCO. A práve na toto by sme sa mali zamerať. Na pestovanie kultúrneho dedičstva v ľuďoch. My tu to dedičstvo máme, ale nechápeme jeho podstatu. Kultúrny odkaz treba šíriť a starať sa oňho. Napríklad spôsob sprístupnenia Krásnohorskej jaskyne je ideálny spôsob plnenia tohto poslania. Tu nejde o biznis, ale o pochopenie podstaty toho, čo by sme mali šíriť a udržiavať. Dedičstva."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer