MURÁŇ. Dnes 76-ročný dôchodca ešte stále dochádza do koniarne vo Veľkej Lúke a radí mladším chovateľom a cvičiteľom ako zviera naučiť povelom pri práci na farme či v lese.
Kánoš sa na Muránsku planinu dostal ako 12-ročný chlapec z Pohronskej Polhory. Bolo to tesne po vojne, keď s otcom chodili nad Muráň vysádzať holé pláne malými smrekmi. "Bol tam iba salaš so starým bačom a množstvo oviec," spomína. Vtedy ešte netušil, že o niekoľko rokov sa mu tento kraj stane celoživotným osudom. Tesne po založení chovateľskej stanice, pred 59 rokmi, boli prvé huculské kone cvičené najmä pre armádu. "Bola to ťažká drezúra, po zvládnutí ktorej musel kôň počúvať na slovo," hovorí Kánoš.
Vojenské prehliadky a parády, na ktorých museli koníky pochodovať v jednom šíku, stáli cvičiteľov úsilie navyše. Neskôr sa však zvieratá začali šľachtiť a využívať najmä na prácu v lese a na poli. Huculské kone sa skrížili s plemenami fjord, hafling a norik. V uplynulých rokoch už prevládal vo Veľkej Lúke chov norika, ktorý bol v roku 1995 vyhlásený za šľachtiteľský chov norika muránskeho typu. Aktuálna populácia má približne 210 koní. Väčšia časť je v chovnej stanici v Dobšinej, ale viac ako 50 sa ich vždy preháňa po Muránskej planine.
"Kôň sa začína cvičiť v zime, po dovŕšení tretieho roku zvieraťa," hovorí ďalej Kánoš. Výcvik trvá asi tri mesiace a jeho hlavnou časťou je zapriahanie do koča a nácvik povelov pri ťahaní povozu. Keď má norik štyri roky, je vhodný na predaj.
Norik ako mercedes
O norika z Muránskej planiny sa dnes zaujímajú najmä slovenskí živnostníci, ktorí ťažia drevo vysoko v horách. Veľa nevyťaženej suroviny, najmä po kalamitách, sa totiž nachádza v neprístupnom teréne, kde sa technika nedostane. Jediným spôsobom, ako ho z lesa dostať, je použiť na zvážanie kone. Tieto zvieratá sú to najlepšie, čo na Slovensku v kategórii ťažných koní je. Sú niečo ako mercedesy medzi autami.
Lesy SR predajú každý rok z chovu na Muránskej planine záujemcom približne 30 mladých koní. Cena jedného sa pohybuje okolo 2 000 eur (60 000 Sk) bez DPH. Podľa Kánoša kone z Muráňa sú výnimočné svojou výdržou a odolnosťou. V lese dokážu pracovať aj 15 až 17 rokov. "Rekordérom v dlhovekosti bol kôň, ktorý sa na planine dožil až 43,5 roka," podotkol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer