Jozef Ištok: Hlavný cieľ sme splnili, no nebolo to jednoduché

Basketbalistky MBK AGROTRADE Rožňava sa pod vedením trénera Jozefa Ištoka zachránili v extralige. Nebolo to jednoduché, ale podarilo sa. Päť víťazstiev z desiatich zápasov, ktoré zavŕšila úspešná baráž, je podľa neho reálny výsledok a dôvod na istú spokoj

nosť. Sú však aj veci, s ktorými spokojný až tak nie je.

ROŽŇAVA. V súčasnosti vládne v klube pokoj, možno zdanlivý, možno nie. Hráčky oddychujú, venujú sa študijným povinnostiam. V najbližších dňoch končí zmluva trénerovi J. Ištokovi. Porozprávali sme sa s ním nielen o jeho ďalšom pôsobení v Rožňave, ale aj o uplynulej sezóne či ďalších jeho aktivitách.

Záchrana sa podarila. No určite ste prichádzali do Rožňavy s istými predstavami a plánmi. Čo z nich sa podarilo splniť?

"Hlavný cieľ, záchrana extraligy, sa nám našťastie úspešne podarilo splniť a možno až s odstupom času si ľudia uvedomia, že to nebolo až také jednoduché. To víťazstvo o 50 bodov na Slovane bolo také zadosťučinenie a zrkadlo tej roboty, prípravy, ktorú sme za šesť týždňov, no dá sa povedať aj štyri mesiace, urobili. Som veľmi rád, a chcem sa ešte raz poďakovať všetkým hráčkam i realizačnému tímu, že svedomito pristúpili k svojim povinnostiam a nič nenechali na náhodu. Druhá vec, hoci sme vyhrali nejaké zápasy, súťaž sme od januára brali ako prípravu na baráž. Podarilo sa vyhrať tri z ôsmich zápasov, no myslím si, že aj výkony proti Nitre doma alebo na BSS ukázali, že naozaj robíme dobrú robotu. Nechýbalo veľa, možno keby nastúpila Matulová v tých zápasoch, bolo by to o niečom inom. Ale s odstupom času si myslím, že z tých desiatich zápasov, ktoré sme absolvovali, z nich polovicu vyhrali, je taký reálny výsledok toho, čo sme si v januári povedali, a môžeme tým byť spokojní."

Prichádzali ste do posledného družstva súťaže, chýbala v ňom psychická pohoda. Prvýkrát ste trénovali ženský káder. Aké boli prvé zápasy, predsa len sa očakávalo víťazstvo.

"Očakávalo sa i nie. Družstvo bolo na tom psychicky zle, dievčatá si neverili. Veľa vecí sa riešilo za pochodu. Prvý zápas bol takým dobrým impulzom. Bol to strašne divoký zápas, s veľkým počtom získaných bodov, našťastie sme to prestrieľali v útoku. Ale veľmi som si vážil, že dievčatá chcú a dávajú naozaj do toho všetko, aj v tréningu. Samozrejme, našli sa aj výnimky, riešili sme to za pochodu. Ten konečný výsledok však hovorí všetko. Z tohto hľadiska, či človek pracuje so ženami, či s mužmi, nevidím v tom rozdiel. Našlo sa tu naozaj pár dievčat, ktoré tomu dali tvár a stopercentný profesionálny prístup a potiahli ďalšie hráčky v tíme."

Prekvapilo niečo v zápasoch? Či výsledok, predvedená hra.

"Boli sme zodpovedne pripravení na každý zápas. Ja som preštudoval strašné množstvo zápasov v ženskej extralige. Boli sme pripravení, dá sa povedať na všetko, no prekvapil ma posledný zápas so Slovanom v baráži, kde prvýkrát som nezatlačil na dievčatá a nezdôrazňoval dôležitosť zápasu, hneď sa prejavila slovenská špecialita. Dievčatá hneď ako dosiahnu nejaký výsledok a to je typické pre slovenských športovcov, hneď nastane sebauspokojenie a výsledkom bolo, že sme sa tri štvrtiny trápili so súperom, s ktorým sme tri dni predtým vyhrali o 50 bodov."

Boli chvíle, keď ste museli zvýšiť hlas. Aká bola práca s kádrom?

"Ani nie. Hráčky boli veľmi inteligentné, viacero z nich malo kontakt s väčším basketbalom. O to bola ľahšia komunikácia, no okrem posledného zápasu som prakticky hlas zvýšiť nemusel. Samozrejme, boli situácie v tréningu, keď bolo treba jednoznačne nasmerovať priority a vysvetliť, o čom je naša robota a čo chceme. Dôležité však bolo, že skúsenejšie hráčky potiahli tie mladšie a ukázali im, čo je to profesionálny prístup k povinnostiam."

Čo by ste zmenili alebo nezmenili, čo by ste urobili inak?

"Bavíme sa o družstve, ktoré sa zachránilo v extralige, zmeniť tu teda treba veľa vecí. Ale asi to chápanie a zmysel basketbalu a filozofiu ponímania basketbalu ako takého. Basketbal, tak ako každú inú robotu, ak v nej chce uspieť, by mal človek robiť na sto percent vo dne v noci a celým srdcom. Musí byť s ním stotožnený. Priestor na polovičatú robotu tu neexistuje. Myslím si, že v Rožňave máme čo doháňať, čo sa týka prístupu a filozofie tohto pekného športu. Na druhej strane by som sa rád poďakoval ľuďom okolo basketbalu, pretože sme množstvo problémov vyriešili operatívne za pochodu, hoci sme nemali vždy jednoznačne rovnaký názor. Výsledok celej tejto práce však nie je výsledkom jednotlivca či skupinky hráčok, ale je to výsledok celého tímu, ktorý riešil problémy. Od začiatku, ako som tu prišiel, bolo cítiť nadšenie, napriek tomu, že bol nepriaznivý stav 0:12, bolo z nich cítiť, že sú presvedčení a rozhodnutí zachrániť extraligu. O to to bolo jednoduchšie."

Venujete sa aj mládeži, rozbiehate v Rožňave športové triedy.

"Význam má extraliga pre mesto vtedy, keď funguje mládež. Dá sa povedať, že okrem Monči Repaszkej a Beaty Burdigovej tu nie je žiadna odchovankyňa rožňavského basketbalu. To treba vidieť v súvislostiach. Vidím, že basketbal tu má dobrú perspektívu, treba len začať tvrdo pracovať a nielen rozprávať, ako je to na Slovensku zvykom. Všetci majú veľa rečí o tom, že treba robiť s mládežou, či zoberieme hokej, futbal, basketbal. Aj v kluboch, kde som predtým pôsobil, bolo veľa rečí, plánov, ale keď prišlo na koreň veci, tak nikto sa mládeži nevenuje a je to len tliachanie a rozprávanie do vetra. Naozaj, keď sa má robiť seriózne basketbal, treba sa zamyslieť a dať priestor rožňavským dievčatám, samozrejme aj chlapcom, aby našli uplatnenie. Je fantastické, že sa urobili dve športové triedy dievčat. Nechcem to zakríknuť, ale vidím tam nadšenie, sú tam možno budúce Janoštinové či Žirkové. Naozaj, tie dievčatá majú perspektívu, len ich treba správne motivovať. Tadiaľ vedie cesta pre rožňavský basketbal. Nie nakupovanie a financovanie hráčok zvonka, ale horizonte štyroch piatich rokov vychovať si tu mládežnícku základňu. Počas posledných šiestich týždňov som si zhodnotil a obehal základné školy, analyzoval som si situáciu a je tu priestor a perspektíva. Len tomu treba dať jednotnú koncepciu a treba tomu dať jednotnú metodiku a takú rožňavskú dušu. V tomto je Rožňava také špecifické mesto."

Ako bude ďalej s pôsobením v klube. Zmluva vám za chvíľu vyprší. Ste už rozhodnutý?

"Musím povedať, že som dostal ozaj korektnú ponuku od vedenia na ďalšiu spoluprácu a vlastne zvažujem, že či ostať. Je tu naozaj veľa pozitívnych impulzov, vecí, ktoré mi hovoria, že tu má význam pokračovať v práci. Len bude dôležité, aby sme sa zhodli v niektorých detailoch, hlavne čo sa týka zázemia a takého servisu služieb hráčkam. Ako každý tréner potrebujem istý servis a zázemie na tréningoch a na to zatiaľ ešte nemáme celkom rovnaké názory. Ale vravím, ponuka, ktorú som dostal, bola korektná a seriózna. Myslím si, že obojstranne sa máme záujem dohodnúť, len je o tom, že pre hráčky treba istý servis, keď to chceme robiť na úrovni. Ja som maximalista, tak, ako som prísny na seba, vyžadujem to aj od okolia, aby bolo stopercentné. Viem, že všetko je to skrátka o kompromisoch, len ich nesmie byť veľa."