taschopný projekt? A najmä, čo s ním a jeho absolventmi bude ďalej.
Študenti nižších ročníkov, ktorí sa ocitli v pasci školy, nevedia, či vôbec doštudujú a tí, čo končia, nevedia, kde si doplnia v rovnakom odbore štúdium o magisterský titul. Neberúc do úvahy celkovú úroveň školy a pedagógov, kvalitu výučby a profesijné uplatnenie absolventov, sú primárnou príčinou jej existenčných ťažkostí peniaze. Akoby jej zakladatelia kalkulovali na začiatku s tým, že to rozbehnú a potom nejako bude. Teraz akoby zabudli, že za takéto ľahkovážne rozhodnutie a za stav, v akom sa ocitla škola, sú primárne zodpovední oni. Namiesto sebaspytovania alebo priznania, že projekt krachol, lebo bol od začiatku postavený na hlinených nohách a treba ho zbaliť, otrčia ruku a pýtajú od mesta peniaze. A mesto by im malo veľkoryso pomôcť vykryť dvojmiliónovú sekeru, pričom o dva alebo tri roky sa situácia môže zopakovať znova. Prečo by malo mesto takto priamo finančne škole pomôcť? Len z akýchsi prestížnych pohnútok, že má vysokú školu? Nemá dosť vlastných problémov so svojimi školami? Navyše prečo by malo pomáhať projektu bez jasnej dlhodobej perspektívy a bez vlastnej spoluúčasti v ňom. Môže škole odpustiť nejaké poplatky alebo dane, ale samospráva nie je banka. A ak už pristúpiť na hru, že na školu by mala prispievať samospráva, tak snáď cez nejaký paušál, podľa počtu miestnych študentov a na tých cezpoľných nech prispejú ich materské mestá a obce.
Ústav vzdelávania nie je na Slovensku jedinou vysokoškolskou ustanovizňou, ktorá neodhadla svoje možnosti a uviedla študentov do omylu. Takýchto škôl je viac a príčiny tohto stavu treba hľadať ešte v časoch mečiarizmu, keď sa razila téza ich vzniku pomaly v každom väčšom meste. Vysokoškolské pracoviská sa množili delením a každý neuznaný pedagóg, ktorý sa nepresadil, alebo nebol spokojný na domovskej alma mater, si mohol založiť svoju.
Výsledkom tohto pomýleného prístupu je súčasný chaos v slovenskom vysokom školstve, ktorý sprevádzajú zmätky v akreditáciách, nízka úroveň vzdelávania, nedostatok garantov štúdia a kvalitných učiteľov, no najmä nedostatok peňazí. Je omylom myslieť si, že vysoká škola môže vyrásť hocikde. Nemôže, lebo je predovšetkým o tradícii, o sústredení mozgov a najlepších študentských kapacít, o prepojení s praxou a predovšetkým o vede a výskume. Niečo také môže vzniknúť len tam, kde sú na to podmienky, materiálno-technické zázemie a peniaze. Dobrá vysoká škola nebude v každom okrese, kvalitné vzdelanie bude vždy stáť peniaze a bude za ním treba ísť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
