Slovenskej akadémii vied v Bratislave, vyučuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici a na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 1994 bol programovým riaditeľom STV. Napísal mnoho publikácií o divadle, o hereckej tvorbe a dejinách. Okrem teoretických štúdií je aj autorom mnohých divadelných kritík o divadle doma i v zahraničí. Publikoval tiež vo Francúzsku, USA, Španielsku, Portugalsku, Belgicku a Moldavsku. V rokoch 1990 až 2001 ako prezident Slovenskej sekcie AICT zastupoval Slovensko v tomto medzinárodnom združení divadelných kritikov. V týchto dňoch mu všetok čas zaberá Medzinárodný festival alternatívnych divadiel Tempus art 2002 v Rožňave, ktorého prezidentom je práve on.
Aké boli vaše reakcie na ponuku stať sa prezidentom festivalu?
"Ihneď som súhlasil. Potom som si však uvedomil, že som už videl veľa takýchto festivalov. To, čo som zrejme mohol sprostredkovať, boli akési pohľady na spôsob ako sa to robilo na iných miestach.
Zároveň, ako správny prezident festivalu, som dostal mnohé úlohy. S riaditeľkou festivalu Tatianou Masníkovou sme sa zhovárali o tom, čo je ešte potrebné urobiť. Radili sme sa o výbere jednotlivých inscenácií, členov poroty a jej celkovom fungovaní".
Ako vnímate skutočnosť, že sa festival zrodil v takom malom meste, akým je Rožňava?
"Som síce z Bratislavy, ale som veľmi zásadne i principiálne proti bratislavskému centralizmu. Bol by som veľmi nerád, keby sa hlavná myšlienka tohto festivalu profilovala takým spôsobom, že je potrebné pomôcť regiónu, ktorý je v zlej ekonomickej situácii. Fungovanie takéhoto festivalu nie je ešte dostatočným dôvodom. V tomto smere by to bolo príliš priezračné a netaktické. Toho dôkazom sú aj moje skúseností zo sveta, kde v regiónoch, mimo hlavného mesta alebo centra, vznikajú festivaly s medzinárodnou úrovňou. Bol by som preto veľmi rád, aby hlavnou myšlienkou bolo zrealizovať v meste festival, ktorý bude mať viac než regionálne kvality. Avšak na druhej strane chápem aj skutočnosť, že to samotnému regiónu prinesie určitú pomoc. Raz som bol na podobnom festivale v južnom Francúzsku. Bolo to v relatívne chudobnejšom kraji v Perigueux. Tento festival, ktorý sa volá Mimos, je venovaný pohybovému divadlu. Prebieha vždy s veľkou podporou mesta. Čo sa mi tam skutočne páčilo, to bola podpora nielen mesta a jeho oficiálnych inštitúcií, ale hlavne terciárnej sféry. Mimochodom, keď som sa ho zúčastnil, odporúčal som organizátorom slovenské divadlo Stoka. Organizátori tohto festivalu ho o dva roky skutočne pozvali a súbor festival nakoniec i vyhral".
Ako hodnotíte úroveň festivalu a jednotlivých divadelných súborov?
"Niektoré divadelné súbory mi už čosi hovoria, ale asi polovicu z nich som ešte nemal možnosť vidieť. Pre mňa je to tiež čosi nové. Prirovnal by som to k akejsi veľkej lotérii. Vždy uvidíme, čo príde na koniec... Zdá sa mi, že som ešte nenašiel predstavenie, ktoré by bolo jednoznačne vynikajúce, ktoré by ma jasne presvedčilo o tom, že musí nejakú cenu dostať. No to už hovorím ako člen poroty.
Vnímam to ako výzvu pre tento festival do budúcnosti. Pri príprave budeme musieť dbať na kvalitu pozvaných súborov, aby festival skutočne vzbudil záujem o alternatívne divadlo".
Aké sú vaše celkové dojmy z festivalu?
"Veľmi príjemne ma prekvapil divácky záujem a najmä to, že sú tu hlavne mladí diváci, pretože alternatívne divadlo je trochu iné. Mnoho ľudí to ešte nezaujíma tak ako keď príde stopercentná mediálna hviezda alebo Národné divadlo. Pre mňa je to príjemné prekvapenie o to viac, že ide o cudzie súbory, ktorým prakticky nerozumieme. Druhá vec, ktorú som aj očakával, je entuziazmus organizačného tímu, ktorý tu pracuje. Priamočiare vzťahy bez akéhokoľvek systému podriadenosti a nadriadenosti. Počul som uznanie pre riaditeľku festivalu z úst, ktoré nie sú nijak zainteresované. Napriek tomu to hodnotili ako výborné".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
