14 inscenácií, medzi ktoré patria aj autorské predstavenie a rozprávky pre deti. S kolektívom divadelníkov sa zúčastnila na siedmich festivaloch v zahraničí a práve z kanadského čerpala námet na usporiadanie festivalu alternatívnych divadiel Tempus art 2002. V týchto dňoch pôsobí Tatiana Masníková ako jeho riaditeľka.
Divadelný festival sa stal skutočnosťou, čím sa vám splnil dlhoročný sen. Stihli ste si to popri všetkých organizačných povinnostiach vychutnať?
"Neviem ako ostatní, ale ja osobne som si to stihla vychutnať a vychutnávala som si to v tej chvíli, keď som si sadla do hľadiska, nie medzi divákov, ale na stoličku vedľa a videla som, že sála je zaplnená. Sledovala som aj diváka ako vníma tieto predstavenia, aký je disciplinovaný, pozorný, vnímavý, ako reaguje. A v tej chvíli som si povedala, že to stálo za to urobiť festival pre našich občanov, pre Rožňavu".
Čo bolo na celej organizácii najťažšie?
"Sú to financie, ktoré sme potrebovali, aby sme pokryli všetky zložky. Ale najťažším orieškom bolo presvedčiť mnohých ľudí, dobrovoľníkov, aby prišli, aby pomáhali. A dnes to absolútne všetci chápu. Všetci dobrovoľne pomáhajú, pracujú. Je ich okolo štyridsať, presné číslo ešte neviem. Myslím si, že bez nich by sa tých deväť dní neuskutočnilo".
Čím ste sa riadili pri výbere divadelných súborov?
"Chcela som predstaviť divákovi alternatívnu kultúru, ale rôznu. My vieme, že alternatíva znamená niečo iné, ale ja som chcela ukázať, že ešte aj alternatívne divadlá sa od seba odlišujú a sú úplne iné. Dalo by sa povedať, že sú protikladné. Je tu nekonečná škála divadelných obrazov, hereckých štýlov a žánrov. V súčasnej dobe je to až ťažko pomenovateľné, čo je to alternatíva".
Ako vnímate pojem alternatíva?
"Problém je v tom, že kritika a divadelný teoretici sa už niekoľko rokov nevedia dohodnúť na pojme alternatíva. Ja hovorím len za seba, čo ja chápem ako alternatívu. Alternatívu ako niečo úplne iné, niečo, čo neprinášajú oficiálne divadlá, aj keď je pravdou, že alternatíva sa dostáva už aj do oficiálnych divadiel. Je to úplne iné videnie sveta, života a predstavovanie ho. Je to iný pohľad, iné myslenie, iný herecký prejav".
Akýmsi štvrtým rozmerom festivalu je atmosféra, ktorú si pochvaľujú všetci účastníci...
"My sme tento festival organizovali podľa kanadského vzoru, kde sme sa sami, herci Actores, zúčastnili festivalu v Liverpoole a najviac sme si želali vytvoriť práve túto atmosféru. Na druhej strane sa priznám aj k tomu, že som nečakala, že vznikne až takáto atmosféra. Sama som si nevedela vysvetliť, že ak máme povedzme päťdesiat ľudí, ktorí pracujú na tomto festivale, že túto atmosféru dokážu vytvoriť. Stalo sa to skutočnosťou, ani neviem ako a som veľmi rada, že sa to stalo. Pochvala od ostatných účastníkov, ktorí sú tu, je hádam najvyšším ocenením, ktoré sme mohli dostať".
Ako by ste zhodnotili úroveň celého festivalu?
"Nepodarilo sa nám dosiahnuť mnohé veci. Nepodarilo sa nám vytvoriť lepší divadelný priestor, divadelný klub, kde by sa mohli všetci schádzať. Čo sa týka predstavení, myslím si, že v roku 2004 v spolupráci s konkrétnymi inštitúciami ako je Francúzsky inštitút alebo v spolupráci s Kanadskou ambasádou alebo s ľuďmi ako je napríklad pán Schlocker s Francúzska a s inými divadelnými kritikmi zo zahraničia, je možné dosiahnuť, aby festival mal kvalitatívne oveľa vyššiu úroveň. Pravdou je, že som sa aj obávala nejakej vyššej úrovne, pretože nepoznám natoľko rožňavského diváka a nemôžem predpokladať, čo mu môžem ponúknuť. Takým mojim veľmi pozitívnym "sklamaním" je, že v pohode môžem ponúknuť absolútne všetko".
Máte predstavu, čo pri organizácii ďalšieho ročníka festivalu spravíte inak?
"Áno, veľa vecí. Napríklad vieme, že ak chceme vytvoriť pracovný ateliér, musíme zorganizovať jeho termín ešte pred festivalom, povedzme dva-tri týždne, aby herecké workshopy trvali dlhšie, aby mali zmysel, aby ich ten, kto sa chce oboznámiť s nejakou hereckou školou, mal na to oveľa dlhší čas. Aby sa mu mohol venovať a prípadne dostal aj certifikát, za to čo všetko absolvoval. To je asi najväčšia skúsenosť, ktorú chcem aplikovať v roku 2004".
Ako by ste ohodnotili divákov, ktorí festival navštevovali?
"Je to súťažný festival a keby som mohla odovzdať cenu divákom, tak by som ju odovzdala v prvom rade im".
Autor: luc, ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
