priestorov vyberú rekvizity a rozmiestnia sa v centre mesta. Náhodným okoloidúcim sa na parkovisku pri kine Strojár naskytne nevídaný pohľad na ladu alebo škodu s evidenčným číslom Rimavskej Soboty.

Posádka vyberie z batožinového priestoru hudobné nástroje - husle, harmoniku, staré oblečenie, barlu i kartóny, určené na kľačanie. O niekoľko minút ich už v prestrojení vidieť "zúbožených" na niekoľkých miestach pešej zóny žobrať. "Podnikatelia" z juhu nie sú ochotní komunikovať. Niektorí tvrdia, že nerozumejú po slovensky, niektorí priznávajú, že sú z Rimavskej Soboty. Približne 45-ročný muž sedí pri Slovenskej sporiteľni a má pri sebe barlu. Ešte ráno si pri hlasnej hudbe z auta skúšal kroky cigánskeho čardáša. Ako uviedol, denne vyžobre 100 až 120 korún. Jeho slovám protirečí predavačka v neďalekom stánku. Partiu žobrákov už dobre pozná. "Bežne si zamieňajú drobné v hodnote asi 1000 korún a kupujú si tam "čučo" a cigarety," uviedla mladá žena. Muž, ktorý chodieva pravidelne ráno venčiť psa, má o "podnikateľoch" z juhu prehľad. Podľa neho chodievajú do Martina raz až tri razy do týždňa asi od začiatku letných prázdnin. "Niekedy zostávajú v Martine dva dni a prespia v aute," dodal muž, ktorý nechce byť menovaný. Medzi profesionálnymi žobrákmi sú muži i ženy vo veku asi od 30 do 50 rokov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer