vlastným podnikateľsko-úverovým aktivitám, sa zdá, že pojmy ako stret záujmov, korupcia, či klientelizmus im toho veľa nehovoria. Očakávať od nich vyslovenie svojho názoru na podozrenia z tejto celospoločenskej nemoci na miestnej úrovni, by bolo po doterajších skúsenostiach s vyspelosťou poslaneckého zboru, česť osamelým výnimkám, iba zbožným prianím. Rovnako by bolo naivné nádejať sa, že pôsobenie Pavla Szaniszlóa na poste vrchného úradníka mesta vyhodnotia ako zneužitie postavenia v osobný prospech.
Nestačí na to ani štyri roky známe verejné tajomstvo, že je šedou eminenciou, ktorá podniká a zároveň rozhoduje o všetkých dôležitých komunálnych veciach. A nestačí na to ani najnovší dôkaz o neštandardnom získaní pôžičiek vo výške 4,5-milióna korún na rozsiahle podnikateľské činnosti od firiem, ktoré majú dosah na mesto a jeho občanov. Do tretice by bolo preto márne dožadovať sa od primátora, či poslancov rázneho riešenia v podobe okamžitého odchodu prednostu z funkcie. Taká je, žiaľ, skutočnosť v zatuchnutom regionálnom závetrí gemerskej samosprávy, 13 rokov po systémovej spoločenskej zmene.
Anabáza podnikania P. Szaniszlóa a jeho pôsobenia vo vedení mesta a mestských firmách je však staršieho dáta. Spoluzodpovednosť za ňu nesú preto všetci tí, ktorí napriek tomu, že o jeho súkromných aktivitách vedeli, neprotestovali voči jeho menovaniu v roku 1999 do funkcie. Sám prednosta im to nakoniec na zastupiteľstve tvrdo pripomenul.
Podobne, ako primátor František Kardoš, ktorý mieru svojej spoluviny rozmenil medzi poslancov tvrdením o širokom akceptovaní osoby podnikajúceho prednostu, no na druhej strane nezabudol pripomenúť jeho "záslužnú prácu" v prospech občanov. Nič to ale nemení na skutočnosti, že predovšetkým na jeho pleciach ostáva najväčšie bremeno zodpovednosti za to, že si ho vybral. A to bez ohľadu na to, či o jeho pôžičkách neskôr vedel alebo nie. Bolo totiž len otázkou času, kedy sa dostanú na verejnosť. Preto je v tejto súvislosti tvrdenie prednostu, o diskreditácii jeho osoby a vedenia mesta v rámci predvolebnej kampane, len obyčajným odbočovaním od podstaty problému. A tá spočíva v jednoznačnom konflikte záujmov minimálne v etickej rovine a v podozrení z klientelizmu a korupcie.
Ak je prednosta zároveň zástupcom mesta vo firme, ktorej majoritný vlastník je jeho veriteľ, existuje dôvodné podozrenie, že nebude ako dlžník hájiť verejný ale osobný záujem. Podobne, ak získal od banky úverujúcej mesto nezvykle výhodnú pôžičku, ktorú by žiadnemu klientovi neposkytla za takýchto podmienok iná komerčná banka, existuje dôvodné podozrenie, že išlo o motivačnú odmenu za výhodný obchod. Nie však pre mesto a jeho občanov, ale pre prednostu a banku. Tieto fakty hovoria jasnou rečou, stačí si dať dohromady súvislosti. Ak by niekto predsa len o tom pochyboval, nech si preštuduje medzinárodne platné definície stretu záujmov, korupcie a klientelizmu od Transparency International. Ak mu to však ani potom nebude jasné, pôjde už o vážny mentálny problém.
(Autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
