Najvéc deti, ale i mladí a starí žili v ošekávaní na to, ša im pod stromšok prinese Jéžiško. V Rvažnavskom Bistrom šitko, ša mali požišenia ešte pred Lució lude vraceli, lebo verili v to, že tod šlovek, kotor si požišenú vec nevráti chce jú použit na všeliakia čari, namierenia proti jéj majitelovi. Dobre bi bulo kobi takiato móresi panovali aj dnes. Lucia búl den strigvanstva. V totot den nesmela príst do domu ako prvá nijaká žena, lebo to znamenalo na calí rok neštestia. Ešte ani Lucie nebulo a mi už viamo, že budúci rok nebude pre nás štestliví. Ceni pajdú hor a na peneze nit nijakia víhledki. Zo šoho len pokrijemo tod rodinní deficit ? V Revúcej štuchali kurí ohreblom, abi nosili po calí rok vajcé. Vo Vlachove kot gazdiná vipúštela kuri, búchala pästou po kuríne a krišela: "Luca, Luca ,daj vajcé, bo kot nedáš, tak vám šitkím hlavi obrúbem". Mažmo mi kelo chcemo búchat po tich našich puliaroch a krišet kelo chcemo, nebudú nám znašet telo peneze, kelo nám na tia visokia ceni budú treba. Na Lucie se nesmelo prést, šit, prat a vikonávat nijakia domácia roboti, súvisiacia s cvernami, plátnom, lenom a konopami, lebo to nám údajne Lucka zákézala. Na Luciu v Rejdové si nesmel nijakí czudzí muž sednút k peci. Kelo mužó teraz visedáva pri peci a kuká calia dni na to sklenenia šudo a bere zato ešte aj peneze ?
Diavki na Dobšinské doline robili pred Lució piarká pre svojich frajeró. Na taniaroch ich potom nosili matkám parobkó. Tia im zato dávali na taniar peneze. Kúpili za nich zo pár fleški pálenky a uvarili dobrí guláš. Kot si dobre zajedli a popili s parobkami, spolu si spiavali a šélili se. Prinesli do chiži slamu a zhasili svetlo. Potom se do rána Lucovali. V Muránské Zdichave to volali zmérenka.
V Kobelérove v predvešer Lucie chodili diavki po chliavoch a sipali volom do válovó šiški a obialili dvere na chliave. Potom si doma uvarili na vešeru pirohi a do každiho vložili lístok s menom dajkiho parobka súciho na ženbu. Ktoré diavke se ujšól, tod kotor piroh, hned ho otvorila a vibrala z neho lístok s menom svojho nastávajúciho muža. Ša se robilo na Lucie na krížnich cestoch o pol noci, težko aj opísat. Strigi se tam z celé dedini zchádzeli na metloch, lopatoch a druhích svojich nástrojoch. Bili se tam, trhali si vlasi a skákali do sebe. Zvedavia diavšetá súcia na vídaj si vibrali najkrajšia jebúško a do neho len tak zlehka, abi zubi prešli šes kvažku, zahrizli. Kot jebúško zašelo hnit, diavše umrúlo. Kot jebúško nezhnilo mohlo s radostó pošítat so sobášom. Na Štedrí vešer kot zašeli na túrni zvonit malo to diavše víst pred dom aj s tím jebúškom. Akia krstnia meno mal tod muž, kotroho diavše ako prviho zazrúlo, mal se volat aj jéj nastávajúci muž. V Revúcej se diavše s tím nahríznutím jebúškom malo kukat pred koncom božích služieb kukat do kostela šes klúšovú diarku. Podle toho, odkéd pochádzel tod šlovek, kotriho uvidela ako prviho prichádzet ku dverom, do té dedini se mala vidat. Nesmelo ale šekat dotodi, kím vijšól von, ale hned bežet domó.
Velé pekních zvikó a pover se zachovalo v našom krásnom Gemeru. Škoda len, že dnešná mládež ich už ani nepozná a ani ich neuznáva ako kultúrnia dedičstvo nášho rodniho kraja. Dakodi ušitele buli jeho nosičmi, teraz aj tí to akosi zanedbávajú. Žijemo v moderné dobe a naš nám to vedet, ša dakodi našo staria a prastaria matere utrimovali. Lenže to je barz velká chiba. Všét v Európe sú lude na svojo staria zviki a obišeje hrdí. Podobne, aj ším starší závod je, tím véc si na svojé staré rekláme zakladá a prosperuje.
S tím se s vami lúši,
Váš bašík
z Gemera
Autor: Drahí Gemeršene !
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
