do článku v niektorom z čísiel Gemerského denníka KORZÁR nezmestili, alebo s niečím, čo vnesie do jednotlivých udalostí v živote Gemerčanov viac svetla. S dojmami redaktorov, ktorí boli "pri tom" a videli, či počuli niečo, čo Vy možno neviete. Ak máte pocit, že viete naopak niečo viac, ako my, napíšte nám.
Minulý týždeň začal koncom štrajku železničiarov. Niekto si vydýchol, niekto žialil. Najmä železničiari, ktorí nezabudli poznamenať, že sú len v štrajkovej pohotovosti. Nám sa dodatočne dostalo do uší, že nie je všetci železničiari boli štrajkom takí nadšení, ako ich odborárski bossovia. Možno neskoro, ale predsa si len uvedomili, že to, čo pôvodne robili pre ľudí, nakoniec poškodilo práve tých ľudí. Tí už po dvoch dňoch strácali trpezlivosť, nehovoriac o významných podnikoch, ktoré zastavením dopravy strácali milióny. Strata peňazí by pre nich možno ani nebola takým obrovským problémom. Horšie by bolo, keby prišli o dobrú povesť, dobrých obchodných partnerov a ich dôveru. Jednoduchý ľud stratil osobnú dopravu na lokálnych tratiach a hoci sa snažil pochopiť, že železničiari na Gemeri štrajkujú práve pre ich obnovenie, začal rozumieť aj tomu, že takýto štrajk asi nič nevyrieši. Ostal bezradný a vlaky sa teraz snaží nahrádzať autobusmi. Našli sa ale aj Gemerčania, ktorí ani netušili, že "lokálky" im ktosi chce vziať a "po funuse" už len neveriacky krútili hlavami so slovami, "ako je to možné?!"
Udalosťou číslo jeden bola, po približne mesiaci, znovu dopravná situácia, ktorú skomplikovalo veterné počasie. Cestári v Rožňavskom okrese sa však nedali. Cesty udržali zjazdné aj keď ich už v susednom okrese uzatvorili. Pravda, vyčistiť cesty v tom úseku bolo nemožné. Cestu síce zatvorili aj pri Hrhove v Rožňavskom okrese, ale len kvôli situácii " u susedov". A zase sa našli dobrodruhovia, ktorí sa napriek varovaniam silou mocou dožadovali, aby ich policajti predsa len pustili a poriadne komplikovali už beztak dosť nervóznu atmosféru na vozovkách. Keď neveria policajtom, nech sa spýtajú tých, ktorí sa úsekom bezhlavo pustili už pred mesiacom. Hovoria, že viac by nešli...
Štátne cesty boli suché, v meste Rožňava takmer nezjazdné a nepriechodné. A snežilo na ne rovnako, ako na štátne. Kým sa však firma, ktorá ich má udržiavať tak v lete ako aj v zime, spamätala, prešli dva dni, prešiel aj vietor a prešlo aj sneženie. A ľudia sa dovtedy namiesto na chodníkoch potĺkali na cestách a vodiči namiesto ciest na chodníkoch. Na snehom zaviatom teréne totiž nebolo vidieť takmer nič, rovnako, ako ani mechanizmy "supertajnej" firmy a jej vedenia. To zrejme disponuje ešte "supertajnejšími" informáciami o tom, ako, kedy a kde začne konečne odpratávať sneh. Zaryto mlčalo, ako vždy, keď sa niečo deje. Darmo sa bude niekto vyhovárať na to, že nestíhali, alebo na to, že šetria. Ich nestíhanie ľudí nezaujíma, ľudia totiž vtedy nestíhali ani cestu do práce, či do školy. A šetriť na ľudskom zdraví sa neoplatí...
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
