priamo cez stred Brzotína, ktorý nahradil takmer štvorkilometrový úsek okolo obce, im v minulosti spôsobil mnoho problémov vrátane hluku, prašnosti, množstva tragických havárií a škôd na ich majetku.

"Je to neporovnateľná zmena. Teraz je zabezpečená bezpečnosť ľudí, ich majetku a ochrana ich zdravia. Predtým boli upozornení, že nechávať deti behať popri ceste je životu nebezpečné, dnes sa deti korčuľujú na kolieskových korčuliach priamo na ceste. Nemohli si ani otvárať okná na domoch. Sťažovali sa na ostriekané rodinné domy. Teraz tou cestou prechádza minimum áut, vlastne len domáci, zásobovači do obchodov a mestská hromadná doprava," hovorí starosta František Bačo a dodáva úsmevnú historku, ktorou chcel ľuďom v septembri uľahčiť novú situáciu. "Navrhol som, že nahrám na kazetu hluk motorov a pustím to do miestneho rozhlasu tri, štyrikrát denne. Ľahšie sa im bude zvykať na ticho postupne, než z jedného dňa na druhý."

Život Brzotínčanov charakterizuje starosta jednoducho ako voľnejší. Vozidlá vrátane ťažkých mechanizmov prúdili cez dedinu neustále a najhoršie to bolo počas dopravnej špičky. Obmedzovala každodenný život dedinčanov, najmä tých, ktorých domy stoja len zopár metrov od cesty. V ostrej zákrute dochádzalo k najväčšiemu počtu havárií, na rovine na začiatku dediny boli najviac ohrozené deti, prechádzajúce hoci aj cez prechod pre chodcov. Výsledkom boli okrem obetí aj zničené ploty, neraz aj domy. Akousi náhradou mal byť následkom nehody vysypaný tovar kamiónov, nesúcich ovocie, či zeleninu. "Inštalovali sme popri ceste zábradlia, dávali výstražné svetelné značenia. Jediným riešením však bolo nový obchvat. Ľudia naň čakali dlhé roky," konštatuje starosta.

Hustá premávka mala negatívny vplyv aj na životné prostredie. Bola jedným z faktorov, ovplyvňujúcim znečistenie studní, v ktorých má vyše 95 percent Brzotínčanov dodnes nepitnú vodu. "Podľa výsledkov rozboru vyšetrovaná vzorka vody v stanovených ukazovateľoch nezodpovedá vyhláške MZ SR č. 29/ 2002 Z.z čiastka 15 o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody. Voda nie je vhodná na pitné účely," píše sa v posudku okresného hygienika, ktorý tento mesiac laboratórne vyšetril vodu z jedálne miestnej základnej školy. Najviac je v nej dusičnanov. "Varíme z nej a mnohí ju aj pijú, lebo sú k tomu donútení. Kupovať dennodenne minerálku predsa nie je únosné."

Po augustových povodniach dostali ľudia zákaz akéhokoľvek používania vody zo studní. Pitnú vodu nosili v cisternách vodári. "Čistili sme ich aj dezinfikovali, ale potom sa sťažovali, že zapácha od chemikálií, tak sme s tým prestali," vysvetľuje starosta. Jediným riešením je vybudovanie spoločného vodovodu, pričom s projektom rátajúcim s piatimi susednými obcami sa začalo už v roku 1993. "Spoločný vodovod je v nedohľadne. Milióny sa do jeho stavby investovali, ďalšie milióny ešte potrebujeme. Hotový je len spoločný hlavný rozvod."

Dedinčanom teda "odpadol" problém s premávkou, hlukom a prašnosťou, v ich studniach však ostáva nepitná voda. V priebehu rokov si na tento fakt niektorí aj zvykli. Už aj deti v miestnej škole totiž vedia, že si každý deň musia so sebou nosiť fľašku s čajom, sirupovou vodou, alebo iným, hlavne pitným nápojom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer