robiť to, čo sme si naplánovali, nestíhame byť so svojimi rodinami a priateľmi, nestíhame svoju prácu, každodenné povinnosti... Ak takéto slová počujete už aj z úst dôchodcu, je na čase zistiť, kam sa to vlastne všetci ponáhľame.
Kým je človek mladý, má veľké ambície a plány do budúcnosti. Študuje, pracuje a v duchu si asi najskôr hovorí, že na oddych si nájde čas až bude mať v rukách vysokoškolský diplom a výhodnú pracovnú zmluvu. Lenže potom sa takýto človek spravidla ožení, založí si rodinu a z času na oddych mu opäť veľa neostane. A tak si ďalších dvadsať tridsať rokov nahovára, že oddychovať bude v dôchodku. Keď sa ho napokon dožije, stretnete ho na ulici a na otázku "ako sa má" vám odpovie "nič nestíham". Jednoducho si za tie roky na "ničnestíhanie" zvykne.
Pozrime sa na to optikou vďačných príkladov každodenného života. Nech sa akokoľvek snažím, neviem si spomenúť na človeka, ktorý by netrpel novodobou chorobou večne uponáhľaných ľudí. V mnohých prípadoch je príčina tejto epidémie viditeľná už na prvý pohľad. Buď si dotyčná osoba berie na plecia podstatne viac povinností ako je schopná uniesť alebo patrí do kategórie nešťastníkov, ktorí si svoj čas nevedia efektívne zadeliť. Potom je tu ešte tretia možnosť správame sa tak celkom dobrovoľne. Ponáhľame sa a nestíhame, lebo to tak robíme odjakživa a ani nám na um nepríde pouvažovať nad tým, či by sme nevedeli žiť inak. Stres spôsobený takýmto ničivým životným štýlom si potom kompenzujeme cigaretami, alkoholom alebo prejedaním a nikdy nezistíme, že za tým všetkým stojí naše údajné nestíhanie.
Po dlhšom čase som stretla jednu dobrú známu. Na otázku "ako sa máš" si len povzdychla a povedala: "Ešte je len začiatok semestra a ja už nič nestíham!". Vzápätí sa opýtala ako sa mám ja. Usmiala som sa a odvetila som "všetko stíham". Myslím, že v tej chvíli vôbec nechápala, čo jej hovorím že času máme dosť, iba si ho nevieme vážiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
