starať, preto žije v ústave. Jej liečba zo závislosti na alkohole bola neúspešná, vyhľadávala spoločnosť mužov a nedokázala sa vzdať pohárika s ohnivým mokom. Vďaka nemu stratila všetky zábrany, aj posledné zvyšky sebaúcty. Keď sa rozlúčila s týmto svetom, mala v krvi 3,75 (!!!) promile alkoholu. Na cestu, z ktorej niet návratu, odišla v krutých bolestiach. Nie však preto, že sa upila k smrti, akoby sa na prvý pohľad zdalo, ale kvôli nezvyčajným praktikám sexuchtivého násilníka.
Rožňavčan Július Š., zamestnanec súkromnej firmy, si ju priviezol v noci z 22. na 23. mája 2001 na skládku tuhého odpadu, ktorú mal strážiť. Už vopred sa s Eleonórou dohodol, že sa pomilujú… Alkoholom opojená žena však nemohla tušiť, akým spôsobom to jej spoločník hodlá urobiť. Ba čo horšie, nebola schopná sa brániť ani po tom, keď zistila, že do nej vsunul vlastnoručne vyrobený tupohranatý predmet v tvare penisu dlhý 21 cm s priemerom 3,5 cm, ukončený gumou… Zbesilo jej ho vrážal do pošvy, čím jej spôsobil úplné roztrhnutie hrádze, steny pošvy a konečníka, ako aj tržné rany a podliatiny na genitáliách a v oblasti análneho otvoru. V dôsledku uvedených poranení Eleonóra utrpela šok po úraze a krvácaní a krátko po ich vzniku zomrela.
Prokurátor obžaloval 48-ročného Júliusa Š. z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. Keďže sa u neho pri prehliadke jeho domu našli aj tri pušky a celý arzenál nábojov rôzneho typu a kalibru, čelil aj obžalobe z nedovoleného ozbrojovania.
Július Š. na pojednávaní využil právo nevypovedať, a tak predseda senátu iba prečítal jeho výpovede z prípravného konania. Bolo ich viac a nekorešpondovali s výpoveďami svedkov, ktorí predstúpili pred súd. Obžalovaný uviedol, že Eleonóru videl v kritický večer prvý raz a to v spoločnosti viacerých Rómov. "Chcel som s ňou sexovať. S jedným z tých Rómov som sa dohodol, že mu dám stovku a alkohol a on mi ju prenechá. Súhlasil s tým a nasadol aj s tou ženou, ktorá bola úplne nahá, do môjho auta… Róma som vysadil pri benzínovom čerpadle a ženu som odviezol na svoje pracovisko. Keď sme prišli do unimobunky, posadila sa na posteľ a ja som si všimol, že zakrvavila deku, mala menštruáciu. Prikázal som jej, aby si sadla na zem… Vyfajčili sme niekoľko cigariet a asi po hodine si po ňu prišiel Róm, od ktorého som ju kúpil," tvrdil obžalovaný.
Okrem iného uviedol, že žena prejavovala snahu sa s ním pomilovať, nabádala ho aj k orálnemu sexu, ale on to odmietol. Keďže zaplatil za niečo, čo nedostal, žiadal Róma, aby mu vrátil peniaze. Nedal mu ich a tak ho vyhodil spolu s Eleonórou nielen z unimobunky, ale aj z areálu smetiska, ktoré mal strážiť. Pretože miestnosť, posteľ a deka na nej boli špinavé od krvi, začal upratovať a vodu vylieval von pred bunkou…
Z dokazovania v prípravnom konaní, aj pred súdom však vyplynulo, že to bolo inak. Pracovníci firmy, v ktorej robil obžalovaný strážnika, ktorí nastupovali na rannú smenu si všimli, že Julo odchádza zo služby akýsi smutný. A nielen to. Pred unimobunkou si všimli veľké mláky, po vyschnutí ktorých zostali na betóne a tráve veľké červené škvrny. "Také boli aj v priestoroch strážnice a z váľandy kvapkala voda… Spolu s kolegom sme zavolali Julovi, čo to má znamenať. Povedal nám len toľko, že pral a aby sme poupratovali," uviedol Štefan B.
Julo neprezradil svoje tajomstvo ani šéfovi, keď mu neuveril, že sa počas služby porezal, ukončil rozhovor s tým, že mu to vysvetlí, keď príde opäť do práce. Popoludní prišiel pred bránu skládky odpadu Vladimír B., ktorý oznámil službukonajúcemu pracovníkovi, že našiel mŕtvolu ženy a krvavé stopy ho priviedli až k strážnici. "Po príchode polície som v priestoroch strážnice videl aj veľkú škvrnu na váľande, ktorá bola zvrchu až naspodok premočená, fľaky po krvi boli aj pod ňou. Keď policajti otvorili v šatni skriňu obžalovaného, našli tam okrem iných vecí aj predmet, na ktorom bola krv…," vypovedal Vladimír B.
Obžalovaný poprel, že zakrvavený zraňujúci predmet, umelý penis, vyrobený zo "špulky" na nite, je jeho. Tvrdil, že nevie, ako sa dostal do jeho skrinky, ale neskôr sa k jeho vlastníctvu priznal. Odmietal však, že by "špulka" mala slúžiť ako erotická pomôcka, no nevedel vysvetliť ani to, prečo je na nej krv… Vo výpovediach obžalovaného, ktorý tvrdil, že za to, čo sa stalo je zodpovedný Róm, ktorý si ju odviezol, bolo aj veľa iných rozporov.
Napríklad, raz tvrdil, že on sám požiadal Róma, "aby mu dal Eleonóru na sex", v druhej výpovedi uviedol, že mu ju sám ponúkol. Kým najprv hovoril, že do jeho auta nasadli s Elenórou dvaja Rómovia, v ďalšej výpovedi uviedol, že viezol len jedného. Pod ťarchou dôkazov, po výpovediach svedkov, ktorí ho videli v pohostinstve s Eleonórou popíjať, "opravil" aj tvrdenie, že ju prvý raz videl v spoločnosti Rómov… Navyše, toho, od ktorého ju mal kúpiť, resp., čo si ju od neho údajne odviezol, opísal úplne inak, ako Róma, ktorého označil na fotografii s tým, že sa mu podobá… A ten mal alibi, ktoré mu potvrdilo viacero svedkov.
Pred súd predstúpil aj lekár nebohej, ktorého navštívila deň pred smrťou. "Bola bosá, mala škrabance na kolenách a javila známky opitosti. Pretože bola liečená zo závislosti na alkohole, poslal som ju do Psychiatrickej liečebne v Plešivci," uviedol lekár. Z výpovede jeho kolegyne však vyplynulo, že Eleonóra F. hospitalizáciu v uvedenej liečebni odmietla a bez jej súhlasu ju tam nemohli nechať… Znalec zo súdneho lekárstva uviedol ako príčinu násilnej smrti poškodenej šok po úraze a krvácaní… Vylúčil, že by išlo o menzes a tiež to, že pri zraneniach, ktoré utrpela, bola schopná sama odísť zo strážnice. Poukázal na to, že charakter krvných stôp nájdených medzi unimobunkou a miestom, kde sa našla jej mŕtvola svedčia o tom, že vznikli pri prenášaní, resp. vlečení jej tela.
Z vyšetrení obžalovaného a zo záverov znalcov z odboru psychológie a psychiatrie vyplynulo, že Július Š. nie je duševne chorý a je schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho intelekt je na dolnej hranici priemeru, pričom citovú náklonnosť získava agresívnym spôsobom. Je zaťažený úzkostnými predstavami a pocitmi viny z vlastných túžob a v rámci tejto frustrácie sa správa egocentricky a primitívne. Aj keď agresivita nie je jeho osobnostnou črtou, v sexuálnej oblasti sa u neho prejavujú afektívne reakcie, ktoré nie je schopný brzdiť. Sexuálnu úchylku u neho znalci nezistili.
Svedecké výpovede, zaistená erotická pomôcka, krvné stopy na mieste činu, ale aj na košeli a topánkach obžalovaného, ktorá podľa výsledkov DNA pochádzala od nebohej, boli dostatočným dôkazom na uznanie viny. A to nielen z ublíženia na zdraví s následkom smrti, ale aj z nedovoleného ozbrojovania, ku ktorému sa priznal bez toho, aby uviedol, od koho a ako získal zbrane aj muníciu.
Senát Okresného súdu v Rožňave uložil Júliusovi Š. úhrnný trest 8 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny a prepadnutie zhabaných zbraní a streliva v prospech štátu. Doposiaľ 4-krát trestaný Rožňavčan, ktorý mal na rováši dva majetkové delikty a dva násilné trestné činy so sexuálnym motívom, sa proti verdiktu odvolal. Senát Krajského súdu v Košiciach však nezistil žiadne pochybenie prvostupňového súdu a jeho odvolanie zamietol s tým, že je neodôvodnené. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
