alkoholu a tvrdých drog študentov v Rožňavskom okrese od roku 1998. "Vedela by som si predstaviť, že by sme prebrali funkciu okresného koordinátora my. Pri GOS už raz koordinačný výbor zriadený bol, ale neskôr keď koordináciu prebral Okresný úrad jeho činnosť zanikla," povedala nám riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná. Ako ďalej dodala, "našu činnosť by sme rozvíjali v spolupráci s mestom, ktoré by malo dať deťom možnosti. Všetci vieme, že nám chodia po krčmách, ale kam majú ísť. Keď sú mrazy vojdú do najbližšieho pohostinstvá a tam ich aj obslúžia."
V publikácii Stredoškoláci a drogy v Rožňave a okolí uvádza jej autor Mikuláš Andrejkovič, že zneužívanie drog v Rožňave prevyšuje celoslovenský priemer. Zo včerajšieho diskusného fóra však bolo niekoľkým prítomným jasné, že samotná prevencia, či diskusia nestačí a nič nerieši. Hoci ako povedala H. Novotná, "v tejto situácii nie sú orgány ani v rámci okresu, či VÚC, ktoré by sa touto problematikou zaoberali."
Za problematickú označil samotnú prevenciu jeden z diskutujúcich, MUDr. Jaroslav Bolfík, ktorý povedal, "prevencie typu, beh proti drogám, či spevom proti drogám, sú len módnym príveskom. Takéto akcie sú aj tak o niečom inom a nespĺňajú účel prevencie."
Za prevenciu ako takú, považujú kompetentní aj kontroly policajtov v reštauračných zariadeniach zameraných na mladistvých konzumentov alkoholu. "Takéto kontroly robíme raz za čas a je jasné že to nestačí. Z nášho hľadiska je to však problematické, keďže vo väčšine prípadov vstupujeme do súkromných priestorov. Každý nechá riešenie na políciu. Ale skúste ísť na Mestský úrad a spýtať sa čo robia preto, aby deti v krčmách nesedeli," povedal zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej Tibor Štuler. Podľa jeho názoru však najúčinnejším riešením celého problému by mal byť nekompromisný postoj živnostenského úradu k podnikateľom, ktorí alkohol mladistvým podajú. "Na to by však bola potrebná prísnejšia legislatíva. Ak sa potrestá jeden krčmár tým, že mu zatvoria podnik, ostatní by si rozmysleli, či deťom alkohol dajú, alebo nie," dodal T. Štuler.
V Rožňave je drogou číslo jeden alkohol. Nasvedčuje tomu aj nárast pohostinských zariadení, ktorý z roku 1999 keď ich bolo 56 narástol do roku 2002 na 93. Mesto z týchto zariadení profituje, keďže do jeho kasy plynú mesačné odvody podnikateľov za alkohol a tabak.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
