KOMENTÁR

Hviezda kariéry komunálneho politika Dušana Pavlíka, nádejného kandidáta na primátora Rožňavy v posledných voľbách, zhasla tak rýchlo, ako vzbĺkla. Na poslednom mestskom zastupiteľstve ho poslanci schválili do funkcie konateľa spoločnosti Tekor. Poslanec Pavlík týmto krokom potvrdil voličom to, čo sa dávno predtým šepkalo. A síce, že motívom jeho kandidatúry bol osobný existenčný problém a nie pomoc občanom a mestu, ako to vo svojich plamenných predvolebných vystúpeniach sľuboval. Pokiaľ by to totiž myslel vážne, mal najlepšie šance pripraviť si v tomto volebnom období pri troche snahy víťaznú východiskovú pozíciu na budúceho primátora. Namiesto toho vymenil svoj slobodný mandát za dobre platené miesto vo firme s majetkovým podielom mesta a stratil tak možnosť nezávislého vystupovania v mestskom parlamente. Podviedol tým predovšetkým tých, ktorí mu dali vo voľbách hlas v dobrej viere v zmenu miestnych pomerov.

Seriózne od neho by bolo, keby v kampani namiesto predvolebnej kritiky fungovania samosprávy priznal, že kandiduje preto, aby sa zamestnal. Na to má predsa každý legitímne právo. Uplatňovať si ho však takýmto spôsobom nie je normálne ani korektné. Normálne by bolo, keby sa o takúto výkonnú riadiacu funkciu uchádzal vo verejnej súťaži a nie politickou kamuflážou. Takáto predstava je však v rožňavských pomeroch zatiaľ utópiou. Neostáva preto nič iné, len si to vysvetliť tak, že každý, kto potrebuje prácu, alebo si chce zlepšiť svoje postavenie, prípadne chce získať nejaké výhody, má kandidovať.

Takáto prax v miestnej politike je žiaľ už roky realitou a kupčenie s rôznymi "teplými miestečkami" pre poslancov, či ich rodinných príslušníkov, bežnou pracovnou metódou. Výsledkom je deformácia základných demokratických pravidiel, strata dôvery v komunálnu politiku a absencia viery, že občania môžu prostredníctvom svojich volených zástupcov niečo vo verejnom záujme dosiahnuť. Nehovoriac o tom, že slobodné vykonávanie poslaneckého mandátu dostáva v takejto situácii vážnu trhlinu. Odrazom tohto marazmu je katastrofálny stav mesta, prepadávajúceho sa do čoraz väčšieho bahna, ktoré strpčuje každodenný život svojim občanom.

Najväčšiu radosť nad menovaním Pavlíka za konateľa Tekoru, ktorý na tom bude mimochodom po všetkých stránkach lepšie, než keby bol prvým mužom mesta, má okrem neho samotného nepochybne primátor František Kardoš. Môže si teraz spokojne mädliť ruky, ako šikovne sa zbavil svojho najväčšieho soka. A pomohli mu k tomu i všetky tie známe osobnosti Rožňavy, ktoré sa s dôverou nechali zatiahnuť do Pavlíkovej primátorskej hry a ich mená sa objavili na jeho volebných materiáloch. Nehovoriac o Občianskej konzervatívnej strane či Združení pre Rožňavu, ktorí asi zo zúfalstva už nikoho iného, koho by sa rozhodli podporiť, nenašli. Nový konateľ Tekoru by sa im za pomoc pri získaní zamestnania mohol aspoň verejne poďakovať. Od volieb uplynuli len necelé štyri mesiace, no zdá sa, akoby mnohí už strácali pamäť.

(Autor je redaktorom Hospodárskych novín)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer