energiami. Spor v trojuholníku energetici, regulátor, odberatelia sa ocitol po pozičnej argumentačnej paľbe vo vyčkávacej fáze. Objavili sa prvé podania na súdy, vrátane ústavného, ktoré obviňujú regulačný úrad z nekvalifikovaného rozhodovania, nerešpektujúceho zákony i Ústavu SR a dodávateľov energií z monopolistického správania. Viaceré veľké podniky sa odmietli podrobiť týmto podmienkam a nepodpísali nové zmluvy s energetickými závodmi a plynárňami. Jedná sa predovšetkým o veľkoodberateľov, u ktorých energie tvoria často i tretinu z celkových výrobných nákladov. Podľa ich názoru nie je slovenský energetický trh ani zďaleka pripravený na liberalizáciu a plyn a elektrina nie sú voľne dostupným obchodným artiklom. Tieto tvrdenia dokumentujú praktickými pokusmi získať alternatívne zdroje, ktoré však zlyhávajú na neschopnosti dodávateľov zabezpečiť transport médií za prijateľných podmienok.
Typickým príkladom sú Slovenské magnezitové závody v Jelšave, ktoré sa prepracovali k možnostiam lacnejšie nakupovať plyn a elektrickú energiu avšak pri jednaniach o distribúcii neuspeli. "Na elektrinu jednoducho niet dodávateľa a prepravná tarifa za plyn stanovená ÚRSO na 2,38 korún za meter kubický nie je akceptovateľná," tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Ondrej Šeševička. Podľa neho takáto cena bráni výberu dodávateľa a jej kalkulácia je záhadou, pretože nerešpektuje prepravné vzdialenosti a s rastúcim objemom je jednotkovo vyššia. Nižšie nákupné ceny teda nemajú žiadny efekt, lebo pri takýchto prepravných nákladoch sú v konečnom dôsledku vyššie. Regulátorom deklarovaná možnosť zníženia nákladov otvorením trhu s energiami tak stráca svoje opodstanenie a odberatelia sú jednoducho pritlačení k múru bez akejkoľvek možnosti výberu. A to už zaváňa vážnym podozrením z porušenia ústavou garantovanej slobody podnikania.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer