Blamáž je ale o to väčšia, že projekt bol jedným zo stovky, ktorý prešiel až do bruselského finále a získal podporu z fondu Phare. Treba povedať, že sa tak stalo predovšetkým vďaka intenzívnemu lobingu jedného Rožňavčana na bratislavských úradoch, ale i v orgánoch EÚ. Projekt, na ktorý vyčlenila únia 2,4-milióna euro, však zlyhal vo finále prípravy a tesne pred začiatkom realizácie, a to bezpochyby vinou mesta. To nesplnilo základné povinnosti svojej spoluúčasti na projekte a napriek jednoznačne daným podmienkam nezabezpečilo spolufinancovanie a výkup pozemkov v lokalite parku.
Mesto však minulo na predprojektovú a projektovú dokumentáciu k priemyselnému parku a nákup pozemkov vyše 13 miliónov korún. Pokiaľ by sa park realizoval, bolo by to v poriadku, i keď oprávnenosť vynaloženia týchto nákladov by nebolo od veci aj v takom prípade skontrolovať. V kontexte krachu tohto zámeru však ide o von oknom vyhodené peniaze. Takáto prax má v Rožňave svoju tradíciu a je kapitolou samou o sebe. Stačí sa pozrieť na množstvo zaplatených projektov v posledných rokoch, ktoré sa ale nikdy neuskutočnili, pričom ako ich zhotovitelia figurujú stále tie isté firmy, čo je už samo osebe dostatočným dôvodom na podozrenie z klientelizmu. Takéto neefektívne mrhanie verejných zdrojov by mohlo mať pri detailnejšom pohľade aj trestno-právne dôsledky. Minimálne politická a morálna zodpovednosť za ne je však na pleciach štatutára mesta, ktorým je primátor.
Priemyselný park bol kľúčovou agendou Františka Kardoša od roku 2000. Chválil sa ním po celom Slovensku i v zahraničí a vo vlaňajších voľbách bol ústrednou témou jeho kampane. Svoju kľúčovú rolu v zlyhaní tohto projektu si dodnes nechce priznať. Príznačné bolo jeho retušovanie skutočnosti i niekoľko mesiacov potom, ako už v novembri minulého roka bolo jasné, že park prehral. Až na poslednom zasadaní zastupiteľstva koncom apríla vo svojom stanovisku k parku oficiálne uznal, že je koniec. Tých 13 miliónov však nepovažuje za minutých bezúčelovo. Asi ani poslanci, ktorí s výnimkou dvoch, odmenili túto jeho bohumilú činnosť a zásluhy o šírenie dobrého mena mesta, zvýšením primátorského platu na 40-tisíc korún (podľa zákona mu stačilo 38 tisíc) a 25-percentnými štvrťročnými odmenami. Neprekvapuje, že priemerne vnímavý občan, ktorého zmysly ešte reagujú na pojmy ako zodpovednosť, či spravodlivosť, by očakával niečo celkom iné. Chlapské odstúpenie primátora z funkcie, či trebárs, poslanecká iniciatíva na vypísanie petície za jeho odvolanie, by bola však v rožňavských pomeroch utópiou. Skutočnosťou je naopak, že takéto kiksy sa v Rožňave odmeňujú. Blízka budúcnosť ale takúto zvrátenosť všetkým občanom mesta veľmi rýchlo spočíta.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
