či sa nestaneme prvou z predvstupových krajín, ktorá všeľudovým hlasovaním (resp. skôr jeho ignoráciou) vstupenku do Európy odmietne. (Neúspešné referendum by síce automaticky neznamenalo, že sa nám brány do únie definitívne zatvoria, našu pozíciu by to však značne skomplikovalo.) Niekto by mohol namietať, že po vyhlásení oficiálnych výsledkov už nie je potrebné polemizovať na tému "čo by bolo, keby…", ale práve zaoberanie sa tým, čo už bolo, môže veľakrát pomôcť vystríhať sa podobných omylov v budúcnosti. Nazvať prípadný neúspech referenda omylom zaváňa subjektivizovaním. Aby som ho posunula bližšie k pomyselnej objektívnej hranici, odvolám sa na odborníkov, ktorí už dávno pred referendom varovali, že naše prípadné odmietnutie vstupu by pre nás malo nedozierne následky. Nikto síce netvrdil, že po vstupe do EÚ sa život na Slovensku zmení na prechádzku rajskou záhradou, druhá strana mince však jednoznačne upozorňovala na nerozumnosť voľby ostať za jej hranicami. A tak sa účasť v referende a hlasovanie za vstup javili ako najlepšie z ponúkaných možností.
Tesne nadpolovičná väčšina občanov, ktorým smerovanie krajiny, v ktorej žijú, nie je ľahostajné, sa napokon pričinila o to, že náš (ešte stále mladý a neskúsený) štát dostane šancu urobiť na budúci rok ďalší krok vpred i keď za cenu nejednej odreniny, ale tak už to vo svete chodí. Tí, ktorí sa referenda nezúčastnili, si pri týchto odreninách možno z nostalgie zodvihnú výstražne ukazovák, aby si zanôtili staré známe slovenské povzdychnutie "že včera bolo aj tak lepšie ako dnes" nad ktorým sa z titulu jeho neopodstatnenosti hádam nebude musieť nikto pozastaviť. Napriek najlepšej z možných záverečných variant, zarážajúca zostáva nízka účasť referendových voličov. Žiaľ, aj medzi mladou generáciou sa našli mnohí, ktorým bolo referendum ľahostajné. Ťažko posúdiť, na základe čoho možno dospieť k podobnému záveru, jedno je však isté, z mladých ľudí, ktorí sa referenda nezúčastnili, či už z ľahostajnosti alebo neinformovanosti, ide strach. Strach vyplývajúci z otázky, či budú títo ľudia raz schopní robiť závažné rozhodnutia a niesť za nich zodpovednosť alebo z nich "vyrastie" generácia alibistov, ktorí sa s transparentmi typu "je mi to jedno" pokúsia prešmyknúť zvyškom svojho neadresného života. (Keby sa z nich potom aspoň nestali hlásne trúby toho, ako je nám tu všetkým zle…)
Referendum je za nami, dvere únie sa otvárajú a my dostávame šancu NIEČO ZMENIŤ. Myslieť si, že nám od budúceho roka začnú pečené holuby do húb padať je naivné nie o tomto je náš vstup. Ten je o možnostiach, kontaktoch a spolupráci, ktoré môžeme a nemusíme využiť. Zostáva len veriť, že 52 percent obyvateľov, ktorí svojou účasťou referendum podporili (bez ohľadu na to, či šlo o podporu kladnú alebo zápornú) sa týchto možností chopia a reálnymi činmi tak prispejú ku skvalitneniu svojho života. Lebo sedieť a kritizovať dokáže každý no verme, že tento druh žijúcich Slovákov časom vyhynie a bude nahradený skutočnými Európanmi, ktorým ich vlastné životy nebudú ľahostajné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
