Úprimná krutosť
Krutosť je v prírode prirodzeným javom, pretože je súčasťou boja o prežitie. Vlčia matka predsa neopustí tri zdravé mláďatá, aby zostala pri štvrtom, ktoré je zranené. Ak by sme podobný životný údel preniesli do sveta ľudí, výsledok by bol najskôr opačný. Ak má matka tri zdravé a jedno choré dieťa, je vysoko pravdepodobné, že svoju pozornosť a starostlivosť zameria predovšetkým na to choré aj na úkor toho, že na to zvyšné tri doplatia. Keby sme mali súdiť vlčiu matku, asi by sme jej chovanie označili za správne. V prípade ľudí by to také jednoduché nebolo.
Žijeme vo svete pomýlených hodnôt, a tak možno predpokladať, že to, čo nazývame krutosťou, je často synonymom pre pravdu, úprimnosť, či najrozumnejšie z riešení. Ťažko povedať, ako by verejnosť zareagovala na matku, ktorá by napríklad zverila postihnuté dieťa do ústavnej starostlivosti, aby sa mohla naplno venovať trom zdravým. Pravdepodobne by sa na ňu zvalila vlna kritiky. Potom je ale na mieste otázka, či zanedbávanie starostlivosti troch zdravých detí (v zmysle obmedzenia sa na nevyhnutné minimum) nie je "nespravodlivejším" a zároveň viac "krutým" z možných riešení.
Ďalším diskutabilným príkladom je konanie čínskej matky, ktorá svojmu dieťaťu odsekla ruky a poslala ho žobrať. Ona sama mu totiž nebola schopná zaobstarať obživu a keďže zdravému dieťaťu by almužnu nikto nedal, rozhodla sa pre riešenie, ktoré nemôžeme pochopiť. Z nášho pohľadu ide o neľudský čin, čínska matka však stála pred rozhodnutím buď svoje dieťa skaličí, čím mu paradoxne umožní prežiť alebo ho nechá umrieť od hladu.
Kto je potom všetkom naozaj krutý? Možno my, ak si myslíme, že máme právo súdiť rozhodnutia ľudí nachádzajúcich sa v životných situáciách, ktoré sme my sami nikdy nezažili…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
