Ad: Šafárenie so štátnymi peniazmi
Je to možné?, kladiem si túto otázku pri čítaní článku "Šafárenie so štátnymi peniazmi" pani redaktorky Soni Rebrovej z 27. mája 2003. Taký zjednodušený až vulgarizovaný prístup ku komentovaniu čerpania dnes takých vzácnych finančných zdrojov až vyráža dych.
Neviem, kto pani redaktorke mohol poskytnúť také nereálne informácie, ale jedno je isté, že nie sú objektívne. Už len v prípade nášho zariadenia, Centrum voľného času (CVČ) Šafárikova 100 Rožňava, uvádzate neuveriteľnú cifru 58 175 korún ako ročný priemer na člena ZÚ, čo v prepočte na naše skutočné výdavky znamenalo, že sme pracovali iba so 47 žiakmi. V skutočnosti boli naše výdavky v priemere 5374 korún, v čom nie sú zahrnuté výdavky na príležitostné aktivity a súťaže, ktorých sa spolu zúčastnilo v roku 2002 8017 účastníkov (deti a mládež do 26 rokov). Vo výdavkoch sú takisto zahrnuté aj výdavky z projektov, z ktorých sa nakúpili nevyhnutné pomôcky pre činnosť, napr. výpočtová technika, ktorý ostáva v inventári a poslúži aj na ďalšie roky pre mnohých členov záujmových útvarov (ZÚ).
Zarážajúci je už výrok, citujem: "Koľko peňazí si totiž CVČ na mzdy a prevádzku zažiadali, toľko im vyplatili". Žiaľ, nie je uvedené, kto v dnešnej dobe má tento čarovný prútik, určite by sme si "zažiadali". Skutočnosť je taká, že dnes už ani naši najmladší členovia ZÚ neuveria takému výroku a pri každej zmienke o financiách je až boľavé počuť a vidieť v ich detských očiach obavy:..."a budeme mať na to?" (aspoň v našom regióne je to tak). Možno ani netušíte pani redaktorka, ako veľmi ste urazili kolegov z CVČ, keď s takou ľahkosťou a neprofesionalitou uvádzate, ako málo robíme pre to, aby sme získali členov do ZÚ. Iste, aj medzi nami sú ľudia rôzni, ale som presvedčená, že väčšina zamestnancov, ktorí pracujú s voľným časom nie sú tí, ktorí by chceli mať menej roboty (to podľa Vás). Práve naopak! Je to aj o ich voľnom čase.
Za svojej dlhoročnej praxe som "siahla" na každý druh pedagogickej práce, preto si myslím, že mám právo porovnávať a konštatovať, že každá je náročná, ale v CVČ je práve tá zvláštnosť, že tu deti nesedia v triede a nečakajú, kedy vstúpi dospelý. Tu je potrebné nielen upútať zameraním a činnosťou, ale za deťmi aj neustále chodiť do škôl, aj na tie spomínané "prašáky" a za staršími aj do pubov, kaviarní a barov, kde sa naša mládež v súčasnosti tak rada stretáva a zdržiava. K tejto práci patrí aj využívať regionálne masmédiá i svojich známych, no nikdy nie na získanie vlastného prospechu, ale na získanie detí k zmysluplnému využívaniu voľného času. V školstve však vždy chýbali peniaze, horšie bolo ale tam, kde chýbalo zanietenie a nadšenie. Prosím, neberte nám ho...! Zdroj senzácií, škandálov a šafárenia so štátnymi peniazmi hľadajte, prosím, inde!
Mgr. Mária LIPTÁKOVÁ, riaditeľka CVČ v Rožňave
Autor: Je to možné?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
