neprimeranou reakciou rodičov predchádzajú v Základnej škole na Jilemnického ulici v Revúcej iným hodnotením ako známkami. Deti dostávajú od učiteliek namiesto jednotiek slová.
"Žiakov slovne hodnotíme tri roky. Začalo to premýšľaním, ako skvalitniť vyučovanie a z množstva možností sme sa rozhodli pre slovné hodnotenie. Začiatok bol zo strany rodičov dosť váhavý. Ich deti boli v tomto projekte priekopníkmi a často zaznievali otázky typu, či sa deti nebudú o to menej snažiť, keď nedostanú známku," hovorí učiteľka Helena Peniaková.
Slovné hodnotenie žiakov má svoje klady i zápory. Záporom je v tomto prípade časová náročnosť na zapisovanie hodnotení. Dôležitá je aj slovná obmena, ktorá by sa nemala opakovať. "Pre učiteľa je to naozaj náročné. Doslova sa upíše. Aj to je jeden z dôvodov prečo niektoré školy váhajú prejsť na slovné hodnotenia. Pre deti je však v každom ohľade výhrou. Sú smelšie menej zakríknuté, dokážu povedať svoj názor aj vyjadriť nesúhlas s hodnotením pedagóga," povedala H. Peniaková.
Učitelia zároveň vedú deti k voľnejšiemu správaniu, ktoré však má svoje hranice. Žiak vie presne odkiaľ a pokiaľ. Tri roky bežiaci projekt nemá oponentov zo žiadnej strany. Spokojní sú učitelia, rodičia, no najviac samotné deti, ktoré koniec školského roka prežívajú v menej vypätej situácii ako ich rovesníci na iných školách.
Slovné hodnotenie na školách odporúčajú aj psychológovia. Zo slov rodičia viac pochopia čo dieťaťu nejde, v čom má pridať. "Hodnotiť dieťa slovne je dobré preň z toho dôvodu, že sa nehodnotí ako neúspešné. Je schopné porovnať samo seba a sledovať svoj výkon. Pri známke, napríklad trojke, nevie samo posúdiť prečo mu pani učiteľka dala takúto známku. Keď je tam však napísané, musíš pridať v násobení, je mu jasné že sa to musí doučiť," uvádza psychologička z Centra poradensko psychologických služieb v Revúcej PHDr. Eva Štullerová.
Jedným z dôvodov prečo slovne hodnotiť je, že deti nepoznajú stres a päťky. Väčšinou bývajú spokojné, šťastné a tvorivé. Tieto deti nemusia na konci školského roka bojovať so strachom pred rodičovskou reakciou. "Zlé vysvedčenie má nezriedka za príčinu, že si dieťa siahne na život, alebo sa túla. Je na rodičov ako sa dokážu s neúspechom vlastných detí vyrovnať. Hoci rodič, ktorý sa o dieťa zaujíma nemôže byť zaskočený. Ak sa však stane, že je to vysvedčenie horšie dieťa nesmie mať pocit, že nie je milované, je odstrčené a, že ho doma nemajú radi," dodáva E. Štullerová.
Linky detskej pomoci využívajú deti hlavne v čase pred vysvedčením. Psychológovia sú toho názoru, že čísla na tieto linky by mali byť v školách dostupné. Ak si učiteľ všimne volanie o pomoc, mal by dieťaťu poskytnúť priestor na telefonovanie. Človek na druhej strane linky je pre niektoré často jediným útočiskom a môže tak zabrániť prípadnému nešťastiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
