krátko pred polnocou rozhodli ísť preskúmať budovu, ktorá sa im od začiatku zdala byť čudesnou. Po nedávnej návšteve opusteného areálu sú šiesti dospelí chlapi presvedčení, že tam straší.
"Len samotný pohľad na budovu je desivý," hovorí jeden zo skupinky, ktorá "nočnou prehliadkou" zabíjala nudu. "Do budovy sme vošli cez vylomené dvere. Všetky okná a dvere, ktoré sa dali, sú vybité. Preskúmali sme najprv prízemie, kde je to najviac zdevastované. Všade na zemi je popadaná omietka zo stien, ktoré sú navlhnuté. V budove je miestami stále cítiť nemocničný pach, zotrval tam aj po niekoľkých rokoch. Aj bazén je už v štádiu rozpadnutia". Po preskúmaní prízemia, kde je už všetko rozkradnuté, prešli do pivničného priestoru. "Na zemi v sáčku boli poukladané fľaštičky so značkou rádioaktívnej látky a vedľa nich v drevenej prepravke boli poukladané skúmavky". Tieto materiály svedčia o tom, že kedysi ich mohlo používať oddelenie nukleárnej medicíny, ktoré sa v budove nachádzalo. Držiac sa spolu, pomaly vyšli na druhé poschodie, kde to vyzeralo ešte nie dostatočne preskúmané inými zvedavcami.
Tu už stuhlo v žilách aj tým, ktorí do areálu vchádzali s odvahou a s úsmevom na tvári. Stačilo zopár minút v budove a ticho prerývalo už len ich pregĺganie. "Nebolo nám všetko jedno, ale vrátiť sme sa nechceli. Rozhodli sme sa, že to prejdeme celé". Druhé poschodie tvorili z väčšej časti len izby. "Tam sme sa veľmi nezdržovali, išli sme ďalej na tretie poschodie, ktoré bolo v podstate ako druhé. Tam sme našli staré plechové odpadkové koše s pedálovým systémom, presne také, aké sa v nemocnici používali kedysi. Tie boli umiestnené jeden vedľa druhého pri schodisku". Prišli až k zatvoreným dverám, ktoré viedli na povalu. Tie vykopol ďalší zo skupinky, ktorému odvaha zjavne nechýbala. Potom ako na povale okrem pavučín nič nenašli, rozhodli sa preskúmať výťahovú šachtu. No v tom sa kdesi v budove ozval podľa nich divný zvuk. "Ten zvuk sa ozýval z nižšieho poschodia, ale bol dosť jasný. Bolo to akoby niekto búchal o seba dve železné tyčky. A som si istý, že v budove nikto byť nemohol, prešli sme ju celú. Tam počuť všetko, aj keď mucha preletí."
Po prehliadke interiéru chceli preskúmať kotolňu. Museli obísť zvonka celú budovu, no zámer im prekazil buchot vo vnútri budovy. Vošli naspäť, aby sa presvedčili, čo ten buchot mohlo spôsobiť. Na prízemí našli zhodený plechový odpadkový kôš. Presne taký, aký krátko predtým stál na treťom poschodí. To bolo na ich nervy už priveľa a areál sanatória razom opustili. "Som presvedčený o tom, že tam straší. Niet divu. Veď koľko ľudí zomrelo ešte za čias fungovania sanatória?". Triezvejšie mysliaci ľudia berú takéto javy logicky. Veď také opustené budovy nahradia domovy mnohým, ktorí o svoju strechu nad hlavou prišli a nielen tým. "Pokojne tam môžu veľké potkany," hovorí jeden z racionálne zmýšľajúcich ľudí. Teóriu enormne vyvinutých hlodavcov rozvádza aj možnou prítomnosťou rádioaktívnych látok, ktoré by mohli zapríčiniť ich nadmerný vzrast a tým aj hlučnejší pohyb.
Aj keď tvrdenia chlapcov nikto nedokáže, rozhodli sme sa overiť si to na vlastnej koži. Toľko odvahy, ako mali chlapci na prehliadku budovy v nočných hodinách sme nemali. Na vlastnej koži sme sa však presvedčili, že ani návšteva za bieleho dňa nevyvoláva žiadne príjemné pocity. Naopak. Zistili sme, že v areáli nie sme sami. Privítala skupina štyroch Rómov, vychádzajúcich zvnútra sanatória. Hoci presviedčali, že ani sa len prišli pozrieť, na prízemí budovy už trónili na odvoz pripravené radiátory a pred budovou železná nemocničná posteľ. Všetko v nepoužiteľnom stave. Miestami sme cítili onen zvláštny, nemocničný zápach, o akom hovorili chlapci. Našli sme aj odpadkové koše, zvyšky rozbitých sociálnych zariadení, pozostatky pacientských izieb, kuchyne, jedálne a rehabilitačného bazéna. Súhrnne sa stav budovy dá nazvať ako zdevastovaný prírodou aj človekom. Ostane zase len na ňom, aký osud postretne túto stavbu osobitého štýlu.
Autor: ana, ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
