ešte stredovekému obdobiu. Pokročilú stavbu však nenarušia.

Výkopovými prácami sa stavbári dopracovali k starým banským štôlniam. Názory poverených sa v tomto smere rozchádzajú. Niektorí znalci sa domnievajú, že ide o pozostatky banských chodieb. Iní hovoria o podpivničení mesta, ktoré mohlo spĺňať funkciu únikových chodieb.

Prvé písomné zmienky z dobývania štôlní siahajú do roku 1243.Banské chodby sa razili v sedimentoch, v ktorých sa nachádzalo zlato. Tie boli od Volovca priplavené rožňavským potokom na takmer celé územie Rožňavy, až kým sa postupne usadili. Druhú etapu usadzovania tvorili hlina a íl, ktoré pokryli spomenuté sedimenty.

Z obhliadky štôlne dňa 13. mája 2003 sa vyjadruje pracovník Baníckeho múzea v Rožňave Ing. Ján Hlobil. "Do hĺbky dvoch metrov pod povrchom siaha vrstva hliny a ílu. Pod ňou sa výkopmi našla štôlňa o šírke 150 centimetrov a o výške 80 centimetrov. Dno štôlne pri výstavbe budovy zasypala hlina uvoľnená rýpadlom."

Stredoveké banské chodby podpivničujú určitú časť Rožňavy. "Nájdené boli v podzemí námestia. Odtiaľ pokračujú k terajšej budove OKC až k polícii. Tento úsek bol v stredoveku známy ako mestská štvrť Klepuš. Ďalšie chodby boli nájdené v podzemí bývalej práčovne na Štítnickej ulici, pod Základnou školou na Zlatej ulici, okolo Baníckeho učilištia až ku hotelu Kras. Najnovší nález je práve pod budovou budúcich potravín," vysvetľuje J. Hlobil. Šachty pod budúcimi potravinami siahajú do hĺbky 3,5 až 4 metrov. Profil chodieb sa však menil pod celým mestom a ich hĺbka je na každom mieste rozličná. Podľa J. Hlobila by stabilita stavby nemala byť narušená. Situáciu totiž už prehodnotili stavební znalci.

Autor: ana

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer