dedičia i ostatní pozostalí, ktorí mali čo dočinenia s nebohým Jozefom H. si jeho pozostatky uložené v urne, posúvajú od jeho smrti z hrobu do hrobu. Ani na jednom z nich však do dnešného dňa, nie je označenie s menom, či dátumom narodenia a smrti Jozefa H.
"Jožko bol manželom mojej nebohej tety, ktorá je spolu s mojimi rodičmi pochovaná v hrobe, o ktorý sa starám a za ktorý platím ja. Po smrti svojej ženy sa Jožko zoznámil s Gitkou. Spolu žili niekoľko rokov a potom Gitka zomrela," začal svoje rozprávanie L. Noge. Ako ďalej hovorí, o Jozefa H. sa starali príbuzní Gitky, rodina Szabová, ktorí po jeho smrti zabezpečili Jozefovi aj pohreb. Tu sa však začína odvíjať úplne iný príbeh. "Pri rozlúčke rodina Szabová tvrdila, že urnu s pozostatkami Jožka uložia v urnovom hájiku na cintoríne v Rožňave. Neurobili tak, napriek tomu, že po Gitke aj Jožkovi zdedili majetok. Jožka uložili do hrobu, ktorý patrí Gitkinej rodine, Šimčíkovcom," vysvetľuje L. Noge. To sa však nepáčilo spomínanej rodine. V hrobe boli okrem Gitky pochovaní aj jej manžel a ostatná rodina. Príbuzní sa teda pýtali prečo tam má ležať aj, pre nich, cudzí človek. Už v čase, keď urnu s popolom Jozefa H. ukladala rodina Szaboová do hrobu rodiny Šimčíkovej, došlo medzi rodinami podľa Judity N. príbuznej rodiny Šimčíkovej k hádke. Nič však nepomohlo a Jozefové ostatky sa ocitli vedľa družky, jej manžela a ďalších členov rodiny. Šimčíkovci to však nenechali len tak. Po nejakom čase otvorili hrob, vybrali urnu a vložili ju do hrobu Jozefovej rodiny, kde už ležala jeho manželka i rodičia. O posledne spomenutý hrob sa však stará a poplatky zaň platí pán Ladislav Noge, ktorému nik neoznámil, že sa hrob jeho rodičov bude otvárať. "Nikto sa ma nespýtal, či môžu hrob otvoriť. Zavolali len môjho bratanca. Nemám nič proti tomu, že tam Jožko leží. Bol to manžel mojej tety tak dobre, ale uložiť jeho urnu bez nášho vedomia je neetické. Veď tam nemá ani len meno. Je to smutné, bol to dobrý človek a leží už v druhom hrobe a bez mena," krúti hlavou pán Ladislav. Tu vstupuje do príbehu rodina Šimčíková, v zastúpení pani Judity N., ktorá situáciu objasňuje takto. "Gitka bola naša teta. Nemali sme nič proti jej vzťahu s Jožkom, ale prečo má ležať v hrobe vedľa Gitkinho manžela a ostatnej rodiny. Vraj vyslovila, želanie, aby bola po smrti pochovaná spolu s Jožkom. Tak prečo ich oboch neuložili Szaboovci na jednom mieste v urnovom hájičku," kladie si otázku Judita N. Tá v domnienke, že oslovila kompetentného člena rodiny Ladislava Nogeho, zabezpečila preloženie ostatkov Jozefa H. do v poradí druhého hrobu. "Rodina Jozefovej manželky sa volá Gašparecová. My sme Gašpareca aj oslovili a ten proti uloženiu Jozefa vedľa vlastnej manželky nenamietal. Pán Noge má iné priezvisko, netušili sme ani, že je tiež Gašparec a patrí do rodiny. Teraz keď to vieme určite za ním zájdeme a ospravedlníme sa za nedorozumenie. Jednoznačne si však myslím, že z morálneho hľadiska sa mala o ostatky nebohého Jozefa postarať rodina Szaboová," hovorí Judita N.
Stanovisko, sme sa snažili získať aj od zástupcu rodiny Szaboovej. Ten sa však k celému prípadu odmietol vyjadriť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
