zriedkavosťou, nakoľko Rómovia za jeho odvoz neplatia. Obyvatelia SR sú povinný platiť za odvoz a likvidáciu odpadu poplatok na osobu vo výške od 80 do 1200 korún ročne. V osadách však žijú väčšinou sociálne odkázaní občania a poplatky tak platí len malé percento z nich. Nahromadený odpad však môže podľa epidemiológov spôsobovať hlavne v letných horúčavách rôzne infekčné ochorenia.
Problém odpadu, ktorý produkujú neplatiči riešia v niektorých obciach zníženou frekvenciou vývozov. Iné to nie je ani v osade Rúbanka pri obci Muránska Dlhá Lúka v okrese Revúca. Z ustanovení obecného zastupiteľstva vyplýva, že ročný poplatok na osobu činí 200 korún. Podľa slov starostu obce v ktorej sú Rómovia prihlásení k trvalému pobytu, z 250 evidovaných Rómov neplatí za odvoz odpadu ani jeden. "V osade je umiestnený veľkokapacitný kontajner. Jeho vývoz závisí od financií, ktorými disponuje obec. Keďže ani jeden z Rómov prihlásených na trvalý pobyt v obci neplatí za odvoz smeti, ročne nám vznikne dlh vo výške 50-tisíc korún," vysvetľuje starosta obce Ján Vrtíš.
Kontajner z osady sa vyváža štyrikrát do roka a podľa starostu sa tak koná na úkor ľudí z dediny, ktorí si za odvoz platia. Rómovia si za osadou vytvorili takzvanú čiernu skládku, ktorú sa starostovi podarilo zasypať zostatkovou zeminou po plynofikácii v obci. Dnes je na rovnakom mieste znova ten istý neporiadok. "Napriek horúčavám zatiaľ sme na spomínanom mieste nezachytili nijakú epidémiu, hoci pred časom zaznamenali epidemiológovia osemnásť prípadov žltačky. Tú však spôsobila nevyhovujúca kvalita vody v studniach," hovorí starosta. Ako ďalej dodáva dezinfekcia studne sa udiala úplne zbytočne nakoľko hneď na druhý deň sa v nej objavili ľudské fekálie a zdochnutá mačka.
Problém komunálneho odpadu v rómskych osadách sa pokúšajú riešiť aj mimovládne organizácie, nie však finančnými dotáciami. Ich cieľom je dosiahnuť pravidelný odvoz odpadu z osád a pokúsiť sa hľadať iné vhodné a finančné nenáročnejšie formy likvidácie odpadu. Na získanie prostriedkov z fondu by v osadách musel prebiehať separovaný zber. "Jednou z možností by bolo separovanie odpadu. Je to však ťažké aj v obci nieto ešte v osade. Jednou z našich iniciatív bolo zavedenie vodovodu priamo do osady. Do dnešného dňa tam vedie len tenká prípojka. Žiaľ do dnešného dňa sa kompetentní k projektu nevyjadrili a nič sa v tomto smere nedeje," dodáva na záver starosta.
Podľa slov zástupkyne riaditeľa Štátneho zdravotného ústavu v Rimavskej Sobote Tatiany Majanovej, evidovali v tejto oblasti v minulom roku devätnásť ochorení hepatitídy typu A. Išlo o rómsku osadu pri Hnúšti a obci Klenovec. "Dôvodom vzniku žltačky v rómskych osadách je nevyhovujúce bývanie, kvalita vody a v konečnom dôsledku aj takmer nijaké toalety," hovorí T. Majanová. Nahromadený odpad v rómskych osadách ohrozuje podľa jej slov zdravie ich obyvateľov. Jeho produkciu urýchľuje aj preľudnenosť.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
