Košicami. Po úspešnom zdolaní nezdolateľnej Sorošky všetko nasvedčuje tomu, že do cieľa dorazí. V tom sa spoza jej chrbta vynorí kamión, pritisne ju k okraju cesty a bez ohľadu na neprehľadnosť daného úseku si to švihne okolo ďalšieho kamióna. Tým to len tak zatrasie, v poslednej chvíli udrží rovnováhu a takmer zázrakom zabráni nešťastiu. Posádka škodovky si s úľavou vydýchne. O chvíľu ju predbehne červený Citroen a potom modrý Renault a zelený neviemčo. Šoféri v protismere sú tiež nedočkaví a tak sa z času na čas (tak raz za minútu) musí brzdiť a ustupovať. Lebo ak vás predbehuje jeden idiot a druhý predbieha v protismere, okrem večného ustupovania a brzdenia sa môžete už len modliť, aby ste to prežili.

No a to je vlastne celý príbeh (ono toho bolo viac, ale scenár sa príliš nemenil). Tak mi potom všetkom (už ste sa asi dovtípili, že som bola členom škodovkovej posádky) napadla už len jedna otázka ste vy ľudia (šoféri) normálni alebo ste sa už totálne zbláznili? Viete o tom, že nie ste nesmrteľní, že svojím správaním ohrozujete seba i mnoho iných, ktorým sa z tohto sveta možno nechce predčasne odchádzať s rozbitou lebkou?

Zase sa raz musím zasmiať sama sebe, ak si myslím, že týchto pár riadkov niečo zmení. Možno by bolo oveľa zaujímavejšie a účinnejšie zorganizovať výstavu. Popri cestách by sa nainštalovali veľkoplošné fotografie z tragických havárií. Veľa mŕtvych, zničené autá, krv, slzy, zúfalstvo… Trochu morbídne? Dovolím si oponovať. Fotografie sami o sebe nemôžu byť morbídne. Morbídna je realita, ktorú zachytávajú a tá je zase len dôsledkom nášho správania sa. Čo dodať? Snáď len jedno. Skúste si z nejakého časopisu alebo novín vystrihnúť obrázok nejakej automobilovej nehody a nalepte si ho do auta tak, aby vám na neho počas jazdy aspoň párkrát padol zrak. Ktovie, možno vám práve táto maličkosť raz zachráni život…

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer