a Košiciach. V rožňavskej nemocnici sv. Barbory hospitalizovali dve pacientky, z ktorých jedna je s pomliaždeninami pľúc v kritickom zdravotnom stave. Anna Č. z Poproča utrpela "len" otras mozgu a zlomeniny rebier. I napriek zlým spomienkam na nedeľné ráno táto 56-ročná účastníčka prehovorila o strašnom zážitku. Hoci výraz jej tváre a pohľad, v ktorom sa premietajú všetky udalosti z predchádzajúceho dňa hovoria za všetko, snaží sa pozerať na vec tak triezvo, ako sa len dá. Počas rozhovoru takmer nepretržite neprítomne hľadela do neznáma a so slzami v očiach vyrozprávala príbeh, ktorý, žiaľ, napísal sám život.
"Išli sme smerom z Úhornej na Pačiansky kopec. V druhej zákrute sa šoférovi autobusu vypol motor. Vodič vystúpil a išiel skontrolovať závadu motora. Ten zrazu naskočil, ale už sme rútili do priekopy, kde nás predkom vyhodilo, niekoľkokrát pretočilo a zastali sme na streche autobusu."
Pred zrútením stihlo vyskočiť päť žien. Anna Č. sedela pri stredných dverách. Podľa jej slov sedela na prednom sedadle šoférova svokra, ktorá na neho kričala, že autobus cúva. On sa ho snažil dobehnúť, ale pútnici už boli na svahu. "Po páde som uviazla medzi sedadlami, odkiaľ som sa vyškriabala a vyliezla cez stredné dvere autobusu. Tie boli pokrivené. Aby som sa vedela vyslobodiť, musela som ich roztlačiť. Cez rozbité okná vychádzali všetci ostatní, ktorí mohli. Vytiahli sme aj tých, ktorí si sami pomôcť nevedeli. Ďalšie výkriky spod autobusu sme už nepočuli a bolo nám jasné, že tam už nikto živý neostal."
Účastníkom dopravnej nehody neostávalo nič iné len ďakovať Bohu, že túto hrôzu prežili. "Keby sa ten autobus prevrátil viackrát, nikto živý by už neostal. Vedľa mňa sedela kolegyňa, ktorá bola hneď mŕtva. Príbuzných som tam nemala, ale poznali sme sa všetci. Strašný, najhorší pohľad bol na všetkých tých mŕtvych známych," so slzami v očiach rozpráva o slovami ťažko opísateľnom zážitku Anna Č.
Nevie, čo sa mohlo stať s motorom v tú osudnú chvíľu. Podľa jej slov prežilo nehodu 24 pútnikov, šofér autobusu a päť žien, ktoré stihli vyskočiť. "Viezli sa s nami aj dvaja malí chlapci, z ktorých jeden vypadol z autobusu a v šoku ušiel. Druhý bol, žiaľ, medzi mŕtvymi. Kričali sme na pútnikov, ktorí išli pešo po lúke, po pútnickej ceste, aby zavolali pomoc z dediny. Po viac ako pol hodine prišli sanitky a odvážali zranených," ukončila svoje rozprávanie o tragickej púti veriacich Anna Č., ktorej tieto "čierne" spomienky ostanú v pamäti vždy čerstvé.
Autor: Zuzana Tobisová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
