kyticami v rukách. Tých čakala avia, ktorá ich odviezla na pohreb zosnulým obetiam nedeľnej tragickej havárie autobusu s pútnikmi. "Ideme tam so solidarity, pretože sa to stalo práve v našej obci. Ja som tam známych nemala," povedala jedna zo smútočnej gardy a nastúpila do vozidla, ktoré pre nich objednal starosta obce. Pri záchrane a prvej pomoci obetí havárie sa podieľali takmer všetci obyvatelia obce Úhorná, ktorí boli na mieste činu pred príchodom sanitiek. Medzi ostatnými boli aj dve sestry, ktoré v obci trávili dovolenku u svojich rodičov. So smútkom a žiaľom v hlase i tvári prehovorili o atmosfére osudnej nedele pútnikov.
"O havárii sme sa dozvedeli vtedy, keď cez dedinu utekal muž a vykrikoval o nehode. Za ním utekala doslova jačiaca cudzia žena, ktorá to videla na vlastné oči. V prvých chvíľach sme si mysleli, že to nebude také vážne. O opaku sme sa presvedčili, keď sme dobehli na miesto činu a videli tú hrôzu. Na pomoc utekal každý, kto mohol, bez ohľadu na vek, na to, či musí alebo nemusí, či niečo o záchrane vie, alebo nie" hovorí jedna zo sestier, z ktorých obe si želali zachovať anonymitu. Obyvatelia dediny zneisteli, keď po siedmej ráno začuli veľký buchot. Mnohí sa upokojovali myšlienkou, že popadali len veľké drevá, ktoré v lese ťažili. Správa o nehode sa však po dedine rozniesla rýchlosťou svetla. Pud sebazáchovy sa v každom vzkriesil a ulice boli plné ľudí, ktorí utekali na pomoc. Dedinčania si cestu k obetiam skracovali, ako vedeli. V tej chvíli im bolo jedno, či utekajú cez potok alebo sa brodia vo vysokej tráve. Nosili im z dediny aj pitnú vodu. Podľa slov oboch sestier dorazili sanitky na miesto nehody naozaj v rekordnom čase. "Prví dedinčania tam boli v priebehu desiatich minút. Dorazilo niekoľko lekárov - chalupárov, ktorí poskytli okamžitú pomoc. Môj manžel vyťahoval spod autobusu obeť. Žiaľ, už bola mŕtva," pokračovala.
Tragédia dávala o sebe vedieť aj v podobe ženy, ktorá zastavila babku, bežiacu na pomoc. Nik vtedy netušil, o koho ide. "Obrátila sa na ňu s 50-korunáčkou v ruke a s prosbou, aby ju zaniesla Panne Márii ku kaplnke za to, že jej zachránila život. Až neskôr sme sa dozvedeli, že to bola žena z autobusu. Šla k dedine síce v šoku, ale bez zranení." Ku vraku autobusu prišiel aj farár, ktorý mal v kaplnke slúžiť omšu. Zosnulým i zraneným poskytol posledné pomazanie.
Sestry sa zhodujú v tom, že v Úhornej, pokojnej a vľúdnej dedinke, sa takáto katastrofa ešte nikdy nestala. Dúfajú, že k podobnej už ani nikdy nedôjde. Obyvatelia sa nevedia spamätať, sú neustále v strehu a strhávajú sa pri každom podozrivom buchnutí, alebo húkaní záchranárskych vozidiel. Zo slávnostnej omše sa v nedeľu krátko pred poludním stala smútočná. Biskup ju venoval obetiam havárie. Téma konverzácie dedinčanov je od tragickej udalosti stále rovnaká. Ešte viac im ju pripomenul kostolný zvon, ktorý včera bil presne o tretej hodine popoludní.
Autor: Zuzana Tobisová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
