Rožňave, definitívne skončilo. Zjednávanie z 50 miliónov korún na 38 a konečných 14 miliónov, síce pripomínalo turecký bazár v čase najväčšieho ruchu, ale výsledok, spočiatku pre samosprávu neprijatľný, nedopadol nakoniec najhoršie. Radnica, vehementne popierajúca nadsadenosť vlastných finančných požiadaviek, priznala, že na nevyhnutné úpravy mesta výsledná suma postačí. Dodnes však nie je jasné, na čo chcela použiť tých zvyšných 36 miliónov. Nie, že by ich Rožňava nepotrebovala.

Vnútorný dlh mesta voči vlastnému majetku presahuje možno i 300 miliónov korún. To je tá realita, ktorú za sebou zanechali doterajšie poslanecké a primátorské garnitúry, osobitne Kardošova, pôsobiaca druhé funkčné obdobie. Realita, ktorá sa obyvateľom denne pripomína tým, ako sa v meste žije a ako vyzerá. Škoda, že nemožno Svätého otca zdržať v Rožňave dlhšie a povodiť ho po všetkých tých uliciach, chodníkoch, sídliskách, dvoroch, parkoch, budovách, športoviskách, či nedokončených stavbách. Potom by primátor mohol žiadať i tých 300 miliónov a argumentovať podobne ako teraz, že je to od vlády neseriózne, keď pápeža pozvala a teraz to nechce zaplatiť. Je to horšie ako Kocúrkovo. Skrátka skanzen.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer