manželského jedného mladého páru. Na tejto zvyklosti by nebolo nič mimoriadne, keby nešlo o priestory národnej kultúrnej pamiatky, v ktorej sú uložené vzácne zbierky ešte z čias Andrássyovcov. Riaditeľka kaštieľa však hovorí, že to bolo prvý a zároveň posledný raz.
Vzápätí po svadbe sa začali ozývať hlasy nespokojných občanov Betliara, ktoré hovorili o tom, že riaditeľka múza povolila zorganizovať svadobnú oslavu spomínanému mladému páru, ale ostatní záujemcovia so svojou žiadosťou neuspeli.
"Nie je to pravda. Zatiaľ za mnou nik so žiadosťou urobiť svadobnú hostinu v kaštieli neprišiel," hovorí riaditeľka Múzea Betliar Eva Lazarová a pokračuje, "keď prišli spomínaní ľudia za mnou s tým, že okrem obradu chcú aj hostinu v kaštieli, povedala som, že to skúsime. Dopadlo to síce dobre, ale zistila som, že je problém s podávaním stravy. Svadobníkom ju teraz zabezpečovala miestna podnikateľka z neďalekej reštaurácie, to však nie je riešenie. V kaštieli chýba potrebný priestor na prípravu tanierov a podobne. Myslím, že ostaneme pri obradoch, ale hostinami sa zaoberať nebudeme, nakoľko priestory nevyhovujú ani po hygienickej stránke," dodala E. Lazarová.
Sumu, ktorú zaplatili spomínaní svadobčania za deväť hodinové zabratie priestorov kaštieľa, nám riaditeľka odmietla prezradiť. Uviedla však, že za hodinu svadobného veselia zaplatil nevestin otec sumu od 2 500 do 5 000 korún. Spodná hranica sadzby za celú dobu bola teda 22 500 korún, horná 45 000 korún. Tieto sumy sa javia ako celkom dobrý biznis pre kaštieľ, ktorý zavše potrebuje investície na potrebné rekonštrukcie. Ako však dodala riaditeľka, vec nie je celkom uzavretá a "uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
