takzvanú domácu. Slivky, hrušky, marhule, čerešne, jablká, hrozno, drienky, zmesi ovocí a všetko, čo sa v regióne urodí, sem chodia vypaľovať desiatky ľudí z blízkeho okolia.
"Ešte trochu počkajte, hneď bude slivovica," upozorňuje nás zákazník, ktorý čaká na ukončenie dvojfázového technologického postupu, ktorým sa tu destiláty vypaľujú. Majiteľ Vojtech Šimon už vie odhadnúť, aká kvalita bude z toho ktorého kvasu. Hovorí, že nie je pritom jedno, pri akej teplote, ako dlho a kde ho ľudia skladujú. "Hocičo od klienta ani nezoberiem. Veď keď príde s ovocím naloženým v kovovej nádobe so zinkom, mohli by sme vypáliť jed. Musím chrániť seba, klienta aj technológiu. Najlepšie sú drevené a plastové nádoby".
Medzitým pracujú v pivničných priestoroch rodinného domu dva destilačné a jeden rafinačný kotol s chladičmi. Vidieť tam pospávajúceho človeka nie je nič výnimočné. Môžu za to výpary destilátov, ktoré otupia myseľ už po niekoľkých desiatkach minút a hoci majiteľ zriadil pre zákazníkov takzvanú čakáreň aj s posteľou pre "spoločenský unavených", "klienti sa stále radšej motajú pri kotloch, kde je typická atmosféra pálenice".
Na vypálenie jednej várky pozostávajúcej z minimálne 200 litrov kvasu, sa čaká tri hodiny. "Najčastejšie chcú 53, 54-stupňové. Bez riedenia by vznikla taká sedemdesiatka". Zo sto litrov dobrého ovocného kvasu vypáli 10 litrov pálenky. Závisí to však aj od výdatnosti ovocia. V. Šimon tvrdí, že okrem drienkovice, ktorej mimochodom urobil pomerne úspešnú reklamu prezident Schuster, existujú aj kvalitnejšie druhy. "Jablká, hrušky, či slivky vypálite kdekoľvek. Ale také trnky, alebo moruše...aj na tie je náš región bohatý".
Hoci je Gemer v konzumácii alkoholu porovnateľný s ktorýmkoľvek krajom na Slovensku, V. Šimon si všimol, že "spejeme ku kultúrnemu pitiu a nie je nám jedno, čo vlastne pijeme. Kvalitný destilát je vždy z čistého ovocia, nie zo zmesi". Jeden liter absolútneho, teda 100-percentného liehu stojí 155 korún. Za desať minút môžu mať vďaka ultrazvuku zo surovej pálenky takú, aká dozreje za rok a pol. Dá sa z prevádzkovania pálenice vyžiť? "Skromnejšie, ale dá," odpovedá V. Šimon a hovorí o neustále sa zvyšujúcich sa cenách energií.
V Gemeri pritom vyrastajú pálenice ako huby po daždi. Boli aj obdobia, keď v Hrhove bežali kotly nonstop a dvor bol plný nádob s kvasom. Teraz sa tu vypáli 4 až 5 várok denne. Požiadavky na odpadové hospodárstvo a zákony, približujúce sa svojim charakterom k tým v Európskej únii, kladú na prevádzkovateľov čoraz väčšie nároky. "Musíme mať vypracovaný program. Výpalky vyvážame na poľné hnojisko v dedine, máme aj uzavretý okruh chladiacej vody s mikrovežou a technologická voda odteká do nádrže". Zákazníci sú rôzni. "Jeden ma pri vypaľovaní neustále upozorňoval, že chce veľa pálenky a kvalitnej. A keď sme už boli pri 40 litri, tak sa ma spýtal, načo mu bude toľko pálenky. Kvalita závisí hlavne od kvasu. Raz prišiel klient s takým 'nanič' kvasom, že pri odchode si kúpil radšej inú pálenku, aby sa pred kamarátmi nehanbil," spomína na úsmevné príhody V. Šimon.
V pálenici už treba vystriedať tam dozorujúceho svokra. Priemerná výdrž vo výparoch sa totiž pohybuje okolo štyroch hodín. V. Šimon už beží aj za klientmi, ktorí sa objednávajú na nasledujúce týždne. Jeden sa už dočkal svojej slivovice a po obrátení štamperlíka do seba spokojne skonštatuje: "Dobrá".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
