zúčastnilo aj 160 záujemcov o prácu. Podľa pracovníkov ÚP sa burza stretáva sa úspechmi ako na jednej, tak na druhej strane. Hoci posledná ponuka pracovných príležitostí pre evidovaných nezamestnaných bola určená pre tých, čo sa chcú zamestnať v regióne, uplatnenie si našli aj takí, ktorí za prácou zrejme pocestujú do zahraničia.

Jedným zo zamestnávateľov ponúkajúcich prácu v susednej Českej republike bol aj podnikateľ Ján Otrošina zo Svidníka. Podľa jeho slov o prácu v strojárenstve prejavili záujem štyria muži vo veku okolo 50 rokov.

"Potreboval som šesť ľudí a vybral som si štyroch, čo je pomerne dobrý úspech. Všimol som si tu však aj veľa takých, ktorí len prišli, pozreli sa na názov firmy a viac menej nemali záujem. Pri tak vysokej nezamestnanosti vo vašom regióne je to trošku čudné," hovorí J. Otrošina, ktorý štyroch možných zamestnancov najprv vyskúša a to priamo v českej výrobni. Okrem slušného zárobku, ktorý sa pohybuje na hranici 15 tisícok v českej mene, ponúkol záujemcom o prácu aj ubytovanie zdarma.

Burza práce má za cieľ osloviť tých evidovaných nezamestnaných, ktorí majú o prácu ozajstný záujem. "Máme informácie o tom, že nezamestnaný príde s odporúčaním od nás za zamestnávateľom a tam začne vyjednávať, lebo nechce pracovať. Na burzu prídu naozaj len tí, ktorí chcú pracovať a stretnú sa tu s možným zamestnávateľom. Ten im na mieste vysvetlí podmienky a stáva sa, že ľudia odídu s úplne inou prácou, než za akou sem prídu," informovala referentka pre kontakt so zamestnávateľmi ÚP Andrea Rudnayová.

Ako príklad uvádza pani, ktorá chcela získať miesto kuchárky a napokon sa zamestnala ako šička. "Ináč na tom nie sú ani zamestnávatelia. Po rozhovore s nezamestnaným o jeho záľube záhradníctve zistil, že sa mu človek na úpravu záhrady zíde a zamestnal ho," hovorí. A. Rudnayová.

Podľa jej ďalších slov napriek vysokej 28-percentnej miere nezamestnanosti je v regióne dosť pracovných ponúk. Tie sú však rôzne podmienené. Jednou z prekážok je plat. Podnikatelia vo veľkej miere využívajú vysokú nezamestnanosť a umelo tlačia cenu práce smerom dole. Dôvodom takého konania však väčšinou nebýva neochota zaplatiť za vykonanú prácu, ale vysoké odvodové zaťaženie.

"Zamestnávateľ platí 38 percent odvody z hrubej mzdy. Ak má kvalifikovanej sile, teda odborníkovi, za určitú prácu zaplatiť 16-tisíc, treba k tomu ďalších 6 prirátať na odvody. Dohromady je to 22-tisíc korún mzdových nákladov, ktoré neprinesú žiaden efekt," dodáva A. Rudnayová.

Riešením tohto problému je odpustenie platenia odvodov po dobu piatich mesiacoch v prípade, že zamestnávateľ prijme do pracovného pomeru dlhodobo nezamestnaného človeka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer