zásadám správnej výživy priamo na pracovisku, alebo v jeho blízkom okolí. Mnoho zamestnávateľov však tento zákon nerešpektuje. V prípade, že sa voči takému konaniu zamestnanec vzbúri a požaduje to, na čo ma nárok, častou a jedinou odpoveďou mu je veta: ak sa ti nepáči, môžeš ísť.
Toto je prípad dvadsaťjedenročného muža, pracujúceho v jednom z rožňavských podnikoch. "Zamestnávateľ mi neprepláca stravu, hoci na to mám nárok. Keď som ho o to požiadal, zareagoval tak, že keď sa mi niečo nepáči, môžem ísť. Na moje miesto čakajú ďalší ľudia," hovorí mladý muž, ktorý si z obavy, aby o svoje zamestnanie neprišiel, neželal uviesť meno ani názov firmy, v ktorej pracuje. Jeho meno však máme v redakcii. Ako sa nám podarilo zistiť, v gemerskom regióne nie je sám, kto zápasí s týmto problémom. Zamestnávatelia využívajú vysokú nezamestnanosť a okrem nízkych miezd nezabezpečujú zamestnancom ani to, čo im podľa zákona patrí. Jediným možným liekom na tieto "boľačky" je kontrola inšpektorátov práce, pod kompetencie ktorých spadá aj táto problematika.
"Ide o paragraf 152 Zákonníka práce, ktorý prikazuje zamestnávateľovi, zabezpečiť zamestnancovi stravu. Ak to nerobí, porušuje tým zákon a pri zistení našich inšpektorov, že sa tak naozaj deje, bude sankciovaný," uvádza inšpektorka práce odboru 4 Krajského inšpektorátu práce v Košiciach Ing. Daniela Múdra. Ako ďalej hovorí, zamestnanec sa nemusí obávať akejsi pomsty zo strany zamestnávateľa za to, že spomínanú skutočnosť nahlási. "Vieme, že zamestnávateľ môže na zamestnanca vyvíjať nátlak, preto berieme do úvahy aj anonymné oznámenia občanov. Kontrolóri potom priamo na mieste zistia, či je sťažnosť opodstatnená a nariadia nápravu. Samozrejme, podľa platných noriem je podnikateľ, či iný zamestnávajúci subjekt aj sankciovaný," povedala.
Pri kontrolách inšpektori často zisťujú, že zamestnávatelia sa pri nezabezpečení stravy odvolávajú na to, že nemajú vlastné stravovacie zariadenie a nemajú ani snahu prečítať si Zákonník práce. Ten hovorí, že existujú štyri formy, ktorými môžu stravovanie zamestnancov zabezpečiť. Môžu to urobiť prostredníctvom iného subjektu poskytujúceho teplé jedlo, formou stravných lístkov, vlastnej jedálne, alebo finančnej náhrady najmenej 55-percentnou sumou ceny jedného jedla denne jedla. Ako sme mali možnosť presvedčiť sa, v Gemeri však existuje viac foriem naplnenia tohto zákona. Zamestnávatelia okrem finančnej náhrady ponúkajú zamestnancom napríklad tovar, ktorý vyrába, alebo predáva ich firma. V prípade predavačiek istých potravín v Revúckom okrese ide o akúsi formu výmenného obchodu. Časť stravného dostanú v peniazoch a časť v tovare za výhodne znížené ceny. "Je to výhodné. Na obed idem vždy aj tak domov a peniaze sa vždy zídu. Okrem toho si urobím pri výplate nákup základných potravín na celý mesiac a je to finančne lepšie ako obedy niekde v reštaurácii," hovorí jedna zo zamestnankýň predajne potravín v Revúcej a dodáva: "Len tam nepíšte moje meno. My sme takto spokojné a šéfovi by sme neradi uškodili".
Povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravu počas služobnej cesty však zamestnávateľ nemá. V takom prípade sa strava prepláca ako cestovné náhrady, čiže formou diét. Za 5 až 12 hodín služobnej cesty má zamestnanec nárok na 72 korún, od 12 do 18 hodín je to suma 102 korún a za viac ako 18 hodín na služobnej ceste dostane zamestnanec 170 korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
