zmienky o obci však jej obyvatelia zobrali „zostra". Do miestneho Klubu dôchodcov podonášali všetko, čo malo akýkoľvek význam v dejinách obce a v živote jej ľudí. Čo nebolo priamo v dome, znieslo sa z pôjda. Výstava pod názvom Z histórie obce obsahovala pestré nižnoslanské kroje, výšivky, staré knihy, kuchynské potreby, o akých sa súčasníkom ani nesníva, zbierky nerastov, ale aj fotografie, na ktorých sa mnohí žijúci rodáci spoznali. Ledva si výstavu pozreli, už na nich v základnej škole čakala ochutnávka tradičných jedál. Gazdiné a školské kuchárky pripravili a na reprezentačne prestreté stoly vykladali špeciality z cesta, kapusty, mäsa, výrobky studenej i teplej kuchyne. Komu na tradíciách záležalo menej, zabavil sa na večernej diskotéke.
V sobotu išlo podľa miestnych o to, aby sa zišli ľudia, ktorým na obci a jej budúcnosti záleží. Súčasné ekonomické podmienky dediny v jednom z najzaostalejších a nezamestnanosťou najviac postihnutých regiónov Slovenska totiž rozvoju neprajú. Nižná Slaná pritom zažila vo svojej histórii vplyvom nerastného bohatstva hospodársky rozmach a hoci za socializmu sa bane efektívne využívali, po jeho páde sa začal proces ich postupného úpadku a devastácie. Dnes majú už len Siderit. "Kedysi sa tu ťažila rumelka, rýdza ortuť, boli tu stopy po striebre a zlate. Gróf Andrássy, ktorý prišiel v 16. storočí využil všetko to bohatstvo a za jeho pôsobenia sa tu veľa budovalo," hovorí kronikár obce a autor niekoľkých publikácii o nej Martin Kanaba. Ako hovorí, nemá proti komunizmu a socializmu nič, ale vtedajšie vedenie štátu robilo podľa neho veľa chýb. "Zakazovali náboženstvo aj tým, ktorí chceli pre štát a svoju obec niečo urobiť. Nepustili za hranice nikoho. Keby boli šli mladí ľudia vtedy, vracali by sa. Zistili by, že ani kapitalizmus nie je taký ľahký, že aj tam treba makať. Nevážili sme si historické pamiatky. Devastovali sme všetko, čo sa dalo. A toto je výsledok".
Banícky založená Nižná Slaná bola vždy povznesenejšia nad susedné poľnohospodárske obce. Schádzala sa tu inteligencia a baníci mali pred ostatnými vždy trochu „navrch". Táto povahová črta, ostala podľa M. Kanabu v súčasníkoch dodnes. "Už štúrovec Samuel Ormis ako tunajší evanjelický farár doslova napísal v kronike: Odchádzam do Revúcej pre nevďačnosť nižnoslanských občanov". Kronikár obce však zároveň vyzdvihuje pracovitosť miestnych ľudí a tvrdí, že "vždy tu boli aj sú ľudia, o ktorých sa dá oprieť. Z historického hľadiska prežili víťazstvá aj porážky, no pre svoju dedinu toho urobili veľmi veľa". Povahové črty nižnoslancov sú podľa kronikára výsledkom miešania slovanských a nemeckých etník, ktorých tu prilákalo baníctvo.
Budúcnosť vidí M. Kanaba stále v baníctve. "Pokiaľ bude Siderit existovať, ešte sa ľudia budú mať ako tak na úrovni. Ak padne aj ten, bude to hladová dolina. Je najvyšší čas, aby sa nad tým niekto zamyslel". Starosta Nižnej Slanej Martin Gallík už jeden nápad má a začína ho realizovať v rámci mikroregiónu Dobšiná. Ide o súbor projektov, ktoré budú založené na využití turistického potenciálu práve v súvislosti so zaniknutými baňami. Vo svete by z takej cyklotrasy okolo banských šácht urobili prvotriednu atrakciu. Starosta verí, že sa to podarí aj v tomto regióne. Nutné je však podľa neho začať od samotných obyvateľov. Už v prvej písomnej zmienke z roku 1363 sa píše o pôvodných obyvateľoch osady Sayoch pri rieke Slaná: "Spišská Kapitula svedčí, že sa dostavil k nej Štefan, syn Benedikta z Basafalva, a v mene Jána a Mikuláša, synov Magistra Petra zo Štítnika, vyslovil zákaz ich otcovi magistrovi Petrovi predať, zálohovať alebo odcudziť ich majetok Sayow".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
