spoločnosti spolužiakov a kamarátov z takmer celého Slovenska absolvovali prvý ročník Literárneho maratónu. V rámci neho sa študenti zúčastnili aj diskusie na tému drogy a drogová závislosť. Svoj príbeh im vyrozprával človek, ktorý peklom závislosti na heroíne a pervitíne prešiel už ako dvadsaťročný. Dnes má dvadsaťpäť rokov, abstinuje ale "feťákom" ostane na celý život. K menu Ivan mu prischol prívlastok, abstinujúci narkoman.
"Je to tak. Som čistý päť rokov, ale narkomanom takpovediac ostávam na celý život. S tým rozdielom, že abstinujem," hovorí mladý muž, ktorý na vlastnej koži pocítil, čo je to závislosť na drogách.
Skúsenosť z tohto obdobia svojho života sa rozhodol nenechať len pre seba. V rámci Protidrogového fóra z bratislavskej Petržalky spolu s ďalšími členmi diskusnej skupiny cestuje po Slovensku, aby svojou výpoveďou povedal to, čo mnohí z nás nechcú počuť a tvrdia, že mne sa to nemôže stať. Že je opak pravdou potvrdila jedna z diskutujúcich, matka mladého narkomana, ktorá študentom opísala roky, keď celá jej rodina bojovala so synovou závislosťou.
Hoci v niektorých chvíľach študentov zmáhala únava po prebdenej noci, boli podľa moderátora diskusie Rastislava Šenkirika veľmi dobrým partnerom do diskusie. Otázky na telo adresované nie len ďalšiemu z prítomných terapeutovi Petrovi Brnulovi, ale aj hlavnému diskutujúcemu Ivanovi, boli dobrým znamením toho, že dnešná mládež si prítomnosť drogy a potrebu prevencie uvedomuje viac, než rôzne organizácie schovávajúce sa za nálepku Protidrogová činnosť.
Príbeh chlapca, ktorý začal v štrnástich rokoch najprv s cigaretami a alkoholom a neskôr prešiel na heroín a pervitín takpovediac otriasol prítomnými. Jeho tiché rozprávanie o tom, ako nezvládal vlastné telo, pomočoval sa, bol špinavý, či kvôli droge rozpredal celý byt znelo v miestnosti s takmer päťdesiatkou študentov ako prisilné no pravdivé varovanie. "Na niekoľko rokov svojho života si spomínam len matne. Celé sa to začalo tým, že mi drogu ponúkol kamarát. Báchorky o tom, že pred školou postáva ujo v kabáte a ponúka deťom drogy sú somariny. Komu dôverujete najviac? Od koho si vezmete prvú dávku na vyskúšanie? Od kamaráta. Keď taká situácia nastane máte dve možnosti. Zobrať, alebo povedať nie. Ja som nie povedať nedokázal. A potom sa so mňa postupne stal ´hajzel´, ktorý neváhal okradnúť vlastnú rodinu," hovorí Ivan.
Po mnohých neúspešných pokusoch o liečenie zo závislosti, keď ho niekoľkokrát vyhodili preto, že si aj v liečebni zabezpečil drogy je dnes z kola von. Strašidlo recidívy a návratu k drogám však nepodceňuje. Tvrdí však že, "dnes viem, že si nedám. Čo bude zajtra neviem. Chuť na drogu je tu aj po piatich rokoch, nie je však už taká silná ako na začiatku," hovorí Ivan a na otázku ako sa vyrovnal s tým, že je pre svoje okolie už len abstinujúcim narkomanom odpovedal. "Žiť musím dnes. Otravovať sa tým, čo bolo včera, či čo bude zajtra znamená stratiť jeden deň," dodal človek, ktorý nedokázal droge povedať nie a dnes je mame vďačný za to, že ho po druhý krát priviedla na svet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
