prisťahovaleckých aktivít rómskych rodín z Popradu do tejto malej dediny. Nerozumejú, prečo si vybrali práve ich obec a odkiaľ vedeli, že sa tu nachádza niekoľko prázdnych domov, vhodných na predaj.
"Od augusta k nám prišli tri rodiny. Početné. Každá má po deväť, desať členov. Posledná prišla pred 1,5-mesiacom, títo však ešte nepredložili list vlastníctva. Ja im zakázať pobyt nemôžem, 44 rokov tu pracujem a poznám svoje právomoci. Okrem toho, nemám na to dôvod, kriminalita nestúpla, výtržnosti nie sú. Pravdou však je, že problémov neubúda, starosti s vypĺňaním ich tlačív a vysvetľovaním úradníckych pojmov, mám len ja. Ochotne im pomôžem, veď sem chodia často. Odkiaľ však vedia, že práve u nás sú prázdne domy, to neviem ani ja. Vraj z inzerátov. Už som počula, že sa sem chystajú ďalší. Podľa mojich informácií ide o neplatičov z Popradu, dospelých, školopovinné deti aj batoľatá. Okolo 30 ľudí," hovorí starostka Liciniec Katarína Majorošová.
Podľa nej však nevedomky „vybabrali" sami so sebou. Ako zistila, byty predali za približne 400-tisíc korún a staré, hoci zrekonštruované domy v Licinciach, úradná cena ktorých by podľa starostky nemala presahovať 120-tisíc korún, kúpili za vyše 300-tisíc korún. "Nerátali zrejme s tým, že kvôli príjmu prídu o sociálne dávky," hovorí o situácii prisťahovalcov a ich problémoch. V dedine nie sú vybudované inžinierske siete, zatiaľ ani vodovod.
Noví obyvatelia pritom prišli do dediny, o ktorej ani netušia, že už vôbec nemala existovať. V 60. rokoch príslušný okresný úrad totiž vydal zákaz výstavby. Mala tam vyrásť rekreačná oblasť, spojená s vodnou nádržou v neďalekej Meliate. Až v roku 1997 podala starostka na Ministerstvo pôdohospodárstva SR žiadosť, ktorej výsledkom je výnimka. "Rozširovať obec síce nemôžeme, stavať môžeme len v intraviláne, namiesto starých domov nové, alebo nové v záhradách pri tých starých, ale aj to je niečo. Veď nás chceli vymazať z mapy. Zákaz výstavby je pozostatok z totality, ktorý nikto zatiaľ nezrušil," vysvetľuje starostka, ktorej kvôli tomu odišlo z dediny vyše 100 ľudí.
Z 860 ľudí sa ich počet po rokoch scvrkol na súčasných 623. Prišli však Rómovia v zlej ekonomickej situácii. "Nie som rasistka, ale všetko sa trpieť nedá. Už by s tým vláda mala niečo robiť. Ani jeden jej člen tu v posledných rokoch nebol, nepomôžu ani obciam, ani Rómom. Som presvedčená, že realita by mnohých šokovala. Nemajú ani tušenia, ako sa v takýchto obciach žije, aké sú problémy. Domy tu kupujú cudzí, mám tu Tornaľčanov, Popradčanov, Košičanov. A domáci nemajú peniaze na odkúpenie bytov, v ktorých bývajú už roky, ani na platbu za odvoz odpadu," dodáva K. Majorošová. Vzápätí vyratúva haldy smetí, roztrúsené po obci a okrem iného aj počet prázdnych rodinných domov. Je ich ešte asi päť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
