agentúra životného prostredia a záštitou nad ňou prevzal prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Spolu s ďalšou prihlásenou dedinou z Gemera, Lúčkou, síce titul Najkrajšia dedina nezískali, avšak obe dediny známe ako "tie na konci sveta" sa dostali po povedomia aj ostatných 19 súťažiacich obcí z celého Slovenska. V neposlednom rade o nich už vedia aj na "vyšších" miestach a ako pripustil starosta Rejdovej Ján Kračún (na snímke), práve to bolo hlavným dôvodom toho, že sa do súťaže prihlásili. Rejdová sa o titul uchádzala s charakteristikou dediny s takmer pôvodnou, alebo veľmi zachovalou architektúrou, tradíciami v podobe ľudových remesiel a zvykov. Porota si v prihláške mala možnosť prečítať o tom, ako sa domáci obyvatelia snažia zachovať súlad starého a nového minimálne vo výstavbe domov. Ako hovorí starosta, pôvodná zástavba pochádza z 19. storočia a jej typické znaky ostali dodnes. Nejedna stavba je kultúrnou pamiatkou, v roku 1994 tu dokonca vyhlásili pamiatkovú zónu a oblasť sústredeného cestovného ruchu.
Vidieť namodro namaľované domčeky so šindľovými strechami, malými oknami a dlhými úzkymi dvormi, kľukaté uličky, v krojoch odetých obyvateľov, to je pohľad, ktorý láka hlavne turistov. "Paradoxom je, že domáci obyvatelia to berú ako samozrejmosť a dedinu v takomto uhle pohľadu ani nevidia. Niežeby si nevážili, aké kultúrne bohatstvo si zachovali, ale isté je, že osveta by pomohla," hovorí starosta.
V súčasnosti do Rejdovej mieria hlavne chalupári z okolia Košíc, ktorí si odkupujú opustené domy a rekonštruujú ich do takmer pôvodnej podoby. J. Kračún ich považuje za obrovský prínos nielen z hľadiska ekonomiky a obnovy dediny, ale aj z hľadiska osvety. "Sú to práve chalupári, ktorí svojím konaním ukazujú domácim, že zachovávanie pôvodnej podoby dediny a tradícií je dôležité".
Cestovný ruch je odvetvie, v ktorom vidí budúcnosť obce nielen starosta, ale aj porota spomínanej súťaže. Kladne totiž ohodnotila projekt nazývaný Minipark Rejdová s urbanistickou štúdiou, spracovanou v rámci Programu obnovy dediny. "V projekte plánujeme vybudovať park v centre dediny, na námestíčku. Oddychové miesto pre starších ľudí, matky s deťmi a miestom na posedenie pre turistov by malo prispieť ku skrášleniu dediny. Z predvstupových fondov už na náš účet išlo 80-tisíc korún," informuje J. Kračún.
Ako dodáva, dedina s 5-tisíc hektárovým extravilánom, z ktorého tretinu tvoria lesy, má najlepšie predpoklady na rozvoj cestového ruchu. "Treba len začať. Ľudský potenciál nechýba, hoci priznávam, že ťažko sa na povrch derie predstava, že tunajších obyvateľov môže uživiť aj turistika. Pomaly, ale isto to začínajú chápať". Keby sa našli peniaze na rekonštrukciu turistickej ubytovne, našlo by prácu možno aj dvadsať ľudí. Ďalší by sa uplatnili v turistickej informačnej kancelárii. Hoci priemerný vek v dedine s vyše 700 obyvateľmi odhadom neprekračuje 50 rokov, päť vypracovaných projektov rátajúcich s rozvojom obce v budúcnosti, by snáď prilákalo aj mladých ľudí.
V súťažnej prihláškovej kolónke "nátura" Rejdovčanov charakterizujú ako tvrdých, no pohostinných ľudí. Starosta to potvrdzuje. Tunajší ľudia v podhorskej oblasti boli zvyknutí na tvrdú prácu v poľnohospodárstve a lesníctve, ešte predtým na baníctvo. V týchto dňoch ich však viac, ako rozvoj dediny, zaujíma voda. Tej majú nedostatok najmä na takzvanom Vyšnom konci. Tvrdá nátura a nespokojnosť s týmto faktom sa prejavila vo vypísaní petície za odvolanie starostu. J. Kračún sa tým netají a práve riešenie dodávky vody z vodovodu, starého a poruchového už niekoľko desiatok rokov, je v budúcom roku prioritou číslo jeden. Ako vysvetľuje, bez výdatného zdroja nebudú spokojní nielen domáci, ale ani turisti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
