Stužková slávnosť bola výsledkom nadšených príprav a zmesou sĺz, dojatia i zábavy
Čo si budeme hovoriť. Koľko ľudí, toľko chutí. Nebolo jednoduché dopracovať sa k ucelenej podobe nášho galavečera zvaného stužková slávnosť. Plánovanie častokrát sprevádzalo odmietanie, ignorácia či slzy, ale aj veselé príhody, dohody a kompromisy.
Začali sa zaujímavé školské časy plné plánovania, vybavovačiek, zháňania potrebných vecí, kupovania slávnostných rób a topánok, objednávania ku kaderníkom, kozmetičkám, fotenia na maturitné oznámenia a ich rozdávania, dlhých rozhovorov a popoludní, strávených nacvičovaním programu. A to všetko z prostého dôvodu. Aby práve naša stužková bola tá naj. Všetko toto úsilie vyvrcholilo v jeden večer. Večer, keď už každý zabudol na to, čo bolo, a snažil sa o jediné - aby tento maturitný ples ostal navždy medzi príjemnými a dojemnými zážitkami, ktoré sa navždy uložia v jeho srdci.
V sále sedeli vyobliekaní profesori a pyšní rodičia, pričom nejednému sa pri pohľade na svoje deti zaligotali v očiach trblietavé slzy. Plamene horiacich sviečok akoby zbližovali a my sme tam pred všetkými stáli, dospelí, no stále nie natoľko veľkí, aby sme boli schopní zmeniť svet. Slávnostne sme si pripili, zaspievali Gaudeamus, hrdo sme si poobzerali naše zelené stužky a počiatočná tréma sa konečne začala vytrácať niekam preč, s kvapkami horúceho vosku sviečok. Uvoľnili sme sa pri tanci s profesormi, rodičmi či pozvanými partnermi a začali si naplno uvedomovať čaro večera. Predviedli sme svoj (rýchlo nacvičený) program, zaspievali spoločne zložené pesničky na profesorov a vyčarili úsmevy aj na tvárach tých najvážnejších hostí.
Čoraz viac sa nám stužková zdala byť krajšou a zábava sa priamoúmerne stupňovala s našimi tanečnými kreáciami. Prečítali sme si navzájom vymýšľané "častušky" a každý z nás zapálil vlastný plamienok na jednej z 31 sviečok, symbolizujúcich 31 individuálnych osobností tvoriacich 1 celok, ťahajúci za spoločný koniec. Zábava vrcholila a s ňou aj nádej, že poctivo zozbierané črepy z rozbitého džbánu nám v živote prinesú šťastie. Tempo pokračovalo do hlbokej noci, keď sme vlastne zistili, že väčšina rodičov a profesorov už poodchádzala a nám sa začala ozaj neviazaná zábava. Až pri prvých náznakoch únavy sme si uvedomili, že sviečky dohoreli a sálou sa niesla už len prenikavá aróma zhasínajúcich knôtov.
Poberali sme sa domov s dobrým pocitom, pocitom, že sme už naozaj dospelí, s hlavami plnými dojmov z nádhernej noci. Vlastne sme si ani neuvedomili, že stužková sa už stala minulosťou, a do postelí sme si líhali spokojní, s nepatrným úsmevom, presvedčení, že práve naša bola tá naj.
Za 4.B Jana MATEJZELOVÁ, Gymnázium v Dobšinej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
