takéhoto medzinárodného obchodného reťazca ponúka. Avšak pri pohľade na určujúce detaily, ako je jeho umiestnenie, charakter stavby, vhodnosť územia, permanentné zásobovanie, zvýšený ruch a v konečnom dôsledku negatívny zásah do centrálneho mestského organizmu, takýto povrchný názor neobstojí. Zákonite sa preto natíska otázka, či to má zmysel za takúto cenu. Reakcie mnohých lokálpatriotov, zvlášť odborníkov na architektúru, urbanizmus, tvorbu prostredia, či historikov a umelcov hovoria, že nie. Podľa nich nestojí za to obetovať kus cenného priestoru v centre mesta na stavbu, ktorá sa hodí na perifériu. Vyše desať tisíc metrov štvorcových medzi autobusovým nástupišťom a základnou školou, kde kedysi stáli remeselnícke uličky a meštiacke domy starej Rožňavy, ktoré postihla necitlivá asanácia, si zaslúžia niečo úplne iné ako jedenapolhektárový hangár z vlnitého plechu, tvrdia. Obzvlášť, ak prihliadneme k tomu, že samotné pokusy o využitie tohto priestoru po roku 1990, majú za sebou pohnutú históriu.
Najprv tam mala stáť tržnica. Veľkolepá, na miestne pomery zbytočne veľká. Neskôr polyfunkčné domy s obchodnými, kancelárskymi a obytnými priestormi. Uvažovalo sa aj o zástavbe architektonicky hodnotnými obytnými objektmi, ktoré by vytvorili pokračovanie dnes už neexistujúcej Krásnohorskej ulice smerujúcej na námestie. Všetky tieto úmysly, podopreté projektovou dokumentáciou, za ktorú mesto zaplatilo nemálo financií, však stroskotali na nedostatku peňazí a neschopnosti nájsť vhodného investora. Naposledy prejavila záujem o pozemok spoločnosť Billa. Jej zámer postaviť tam supermarket však vedenie mesta zamietlo s odôvodnením práve jeho nevhodnosti. Mesto ešte viedlo rokovania so zástupcami firmy Billa, ktorá bola ochotná stavať atypický poschodový objekt, vhodne architektonicky prispôsobený prostrediu, ale kvôli neúmerne predraženým investičným nákladom si to nakoniec rozmyslela.
O to prekvapujúcejšia bola úplná zmena názoru samosprávy, ktorá vlani v apríli spriechodnila využitie pozemku pre obchodný dom. Rozbehla sa schvaľovacia mašinéria, poslanci úmysel odobrili bez diskusie s verejnosťou a odborníkmi, a to napriek nesúhlasu mnohých z nich, vrátane autora územného plánu mesta. Nasledovala ponuka na predaj pozemku, ktorý v decembri vydražil za vyvolávaciu cenu 1200 korún za meter štvorcový jediný záujemca. Stala sa ním firma, ktorá vykupuje pozemky pre expanziu Tesca. Takmer dva roky hľadala vhodné miesto na území mesta a keď zistila, že predmetný priestor je na predaj, pripravila si pôdu na jeho získanie. Pri súčasnej finančnej mizérii samosprávy, ktorá bola jediným motívom tohto kroku, to nebola náročná úloha. Ak by sa však mesto s predajom neponáhľalo, určite by dokázalo pozemok oveľa výhodnejšie zhodnotiť v blízkej budúcnosti.
Zdá sa teda, že kocky sú hodené. Opak je však pravdou. Všetko ešte len začína. Stavba Tesca bude musieť okrem iného prejsť i medzinárodným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa metodiky EIA a verejnosť bude mať možnosť ju pripomienkovať. A bude záležať len na občianskej vyspelosti Rožňavčanov, či sa rozhodnú zasadiť smrteľný úder do srdca mestského organizmu a zavŕšiť tak devastáciu začatú komunistickými pohlavármi, v ktorej úspešne pokračujú terajší predstavitelia mesta, alebo pristúpia na filozofiu jeho postupnej revitalizácie. Bez ohľadu na výsledok si však môžu byť istí, že budúce generácie ich výsledok tvrdo zhodnotia.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
