ním zasypaná najmä hrádza, bezprostredné okolie Slanej a miestami i jej koryto. Možno tam nájsť plasty, papier, fľaše, odpadky z domácnosti, pneumatiky, autobatérie, stavebný materiál, či časti diviačej zveri. Kedysi legálna skládka, na ktorú je ale už pár rokov oficiálne zakázané vyvážať akýkoľvek odpad, stále žije. Je zrejmé, že slúži miestnym obyvateľom.
Napriek protiprávnosti takéhoto konania i riziku vysokej pokuty. Smetisko vidieť aj z hlavnej cesty. Dominuje mu kontajner a kuriózna tabuľka: Zákaz sypania smetí! Kontajner tam postavila obec, aby aspoň čiastočne zabránila divokému znečisťovaniu. "Nevieme si s tým rady. Územie nemožno oplotiť ani uzavrieť rampou, nakoľko povodie potrebuje mať prístup na hrádzu. A mnohí si nedokážu uvedomiť, že skládka tam už dávno nie je," hovorí starosta Plešivca Ladislav Broda.
Obec aj vo všeobecne záväznom nariadení o narábaní s odpadmi venuje podľa starostu čiernej skládke osobitnú pozornosť. Snaží sa sledovať znečisťovateľov, viacerým už uložila pokuty. Má pripravený rekultivačný plán, ale pre nedostatok peňazí s jeho realizáciou ešte nezačala. Snáď v priebehu tohto roka. Zákony o odpadoch sú jedna vec, prax iná. "Ako motivovať tretinu obyvateľov, ktorí sú sociálne odkázaní a obci neplatia za likvidáciu odpadu ani korunu, aby ho nesypali, kde ich napadne?", pýta sa starosta. Smetisko v Plešivci, na ktorom sa nachádza komunálny, stavebný i biologický odpad je jednoznačne čiernou skládkou. Okrem toho, že ohrozuje životné prostredie, porušuje zákon o odpadoch a vzhľadom na blízkosť rieky aj vodný zákon, tvrdia odborníci.
Podľa riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave Ladislava Kerpána na takejto skládke v intraviláne obce vnútornosti alebo nejaké zvyšky diviačej zveri nemajú čo hľadať. Je to dosť rizikové. Aj keď neexistujú smernice ako nakladať s odpadom z diviny, mal by sa zakopávať v lese, dodáva. "Za čiernu skládku a všetko, čo s ňou súvisí, zodpovedá obec. Musí mať vypracovaný plán odpadového hospodárstva, ktorý obsahuje okrem iného miesto a spôsob jeho likvidácie. Za jeho porušenie má právo udeľovať sankcie," hovorí špecialista na odpady z Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave Michal Šimkovič. Ak zistí pôvodcu odpadu, môže mu dať pokutu od 5 do 10 tisíc korún. Úrad životného prostredia zasa vyzve obec, aby dala veci do súladu so zákonom. Pokiaľ tak neurobí, uloží jej nápravné opatrenia. Ak ich nesplní, pristúpi ku krajnému riešeniu, udelenie pokuty, maximálne do výšky 500-tisíc. (Autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
