ktorý vo významnej miere zásobuje mesto, prasklo potrubie. Podľa informácií vedúceho výroby Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. Košice, závodu v Revúcej Jána Berenteho už o klesajúcich objemoch vodojemov vedeli niekoľko dní predtým. Ostávajúce zdroje naplniť dopyt nestačili.
"Už pred týždňom nám avizovali, že vo výškových obytných blokoch na sídlisku JUH nie je dostatok vody". Podľa jeho slov nepredpokladali, že porucha bude taká veľká, že dôjde k niekoľkohodinovej odstávke. "My sme ju neodstavili, vytiekla von," povedal a zároveň objasnil, prečo ľudia neboli upozornení na to, že už predpoludním voda tiecť nebude a prečo nedostali možnosť zásobiť sa ňou. "Išlo o nepredvídateľnú haváriu. Nemohli sme tušiť, ani sme nevedeli, o akú závadu pôjde. Ohlasovaciu povinnosť si plníme vždy, keď odstránenie poruchy plánujeme, nie ak ide o nepredvídateľnú haváriu," argumentoval J. Berente a odvolal sa na zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách, ktorý ukladá za povinnosť oznámiť dotknutým odberateľom alebo producentom do 24 hodín prerušenie, či obmedzenie dodávky pitnej vody.
Vodu si niektorí obyvatelia nahradili odberom z troch prameňov, medzi domácimi nazývanými Čurgó. S bandaskami a umelohmotnými fľašami stáli len na Ulici S. Csabana zástupy ľudí. Už pred niekoľkými rokmi hygienici z preventívnych dôvodov nariadili mestu, aby vodu vyhlásili za nepitnú a na tento fakt upozorňujú aj tabuľky priamo na mieste.
"Môj sused ju pije 40 rokov a nič mu nie je," pochválila sa nám staršia pani, ktorá si vodu práve naberala do bandasky. "Ja ju síce nepijem, ale keď nedali vedieť, že voda nebude a nemala som sa kedy zásobiť, tak túto použijem aspoň ako úžitkovú," dodala vedľa stojaca pani.
"Čo sa deje?! Nie je tá voda dobrá?," reagovala na krátku diskusiu o kvalite tamojšej vody obyvateľka bytu na prízemí, pozorujúca dianie okolo prameňa z okna.
Odborníci ju piť neodporúčajú, jej kvalita je totiž premenlivá. Hoci v štvrťročných intervaloch monitoringu neobsahovala toxické či jedovaté látky, raz sa v nej objavili dokonca ropné látky. Možno z nej variť, umývať sa v nej, zdravie priamo neohrozuje. Ide ale o nechránený zdroj v zastavanej zóne.
Podľa J. Berenteho mala byť voda v meste už v podvečerných hodinách. Negarantoval však, že ju budú mať aj obyvatelia blokov vo vyšších poschodiach. Apeloval na šetrnosť v spotrebe vody. Ako povedal, v Rožňave spotrebuje jeden obyvateľ denne 250 litrov vody, pričom normál sa pohybuje okolo 130 litrov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
