pracovníci SBS a situáciu zvládajú s menšími i väčšími problémami, v Revúcej sa jeden zo sociálne odkázaných občanov dokonca vyhrážal rovno vedúcej spomínaného odboru. Iveta Smereková dostala ultimátum, "buď mi do piatku zoženieš viac peňazí, alebo ťa prídem vykradnúť. Ja si na teba počkám," povedal muž, ktorého rozdiel v sociálnej dávke prevýšil sumu viac ako 10-tisíc korún.
"Je to pravda, situácia je zlá. Ľudia nechápu ako je možné, že dostali tak málo peňazí. Vysvetľujeme im, že napĺňame len literu zákona, bohužiaľ nepomáha to. Viem, že poniektorí keď sa vykričia zlosť ich prejde. Je jasné, že fungujeme ako hromozvod, ale tento prípad muža, ktorý sa mi vyhrážal, že si na mňa počká, ma vyľakal. nešla som ani na poštu. Neviem čo s takým človekom urobí situácia, v ktorej sa ocitol," uviedla vedúca odboru sociálnych vecí v Revúcej Iveta Smereková. Pomerne "pestrým" dňom by sa podľa jej ďalších slov dala označiť aj streda keď policajti zasahovali v prípade ďalšieho muža, ktorý svoju nespokojnosť s výškou dávky dával najavo, krikom a napádaním pracovníčok úradu. Tie na otázku, ako reagujú ľudia odpovedajú takmer rovnako: plačú, nadávajú, prosia o pomoc. "My im však nevieme pomôcť. Odkážeme ich len na úrad práce, kde im ponúknu možnosť privyrobiť si v malých obecných službách aspoň tisíckou navyše, alebo sa im snažíme pomôcť pri vybavovaní príspevku na bývanie," uviedla I. Smereková.
Podľa expertov sa nervozita ľudí bude čoraz stupňovať. Takéto reakcie sa dajú očakávať aj naďalej a ľudia čakajú, že vláda pripraví programy pre občanov v hmotnej núdzi programy na získanie ďalších peňazí. Reakcie typu: mám sa obesiť? nie sú ojedinelé. Takto reagovala aj 25-ročná matka dvoch detí, 9-ročného syna a 4-ročnej dcéry. Štvorčlenná rodina, ktorá doteraz dostavala mesačne 9 800 korún sa ocitla zo dňa na deň takmer bez prostriedkov. "Neostáva mi nič iné než sa obesiť. Na pošte som dostala šok. Pri okienku mi vyplatili 4 360 korún. Z toho má vyžiť štvorčlenná rodina? Len na školu a škôlku pre deti miniem mesačne 1 019 korún. Bývame u rodičov, to znamená, že musíme na bývanie prispievať sumou 2 500 korún. Ostane mi necelých 850 korún. Čo mám z nich kúpiť? Jedlo? Deťom obuv, oblečenie? Veď budeme hladovať. Nikde ma nechcú zamestnať, ani manžel nemá prácu. Čo máme robiť?," zúfa si matka dvoch maloletých detí Darina. Rodina, ktorá štyri roky platila poistenie pre svoje deti sa ho z jedného dňa na druhý musela zrieknuť. "Musím požiadať o zrušenie poistiek hoci sme ich platili už 4 roky. Rovnako prídeme o telefón, nehovoriac o ďalších skutočnostiach, o ktoré naša rodina príde," dodáva Darina.
Sociálne dávky pre rodiny sa znížili o tisícky, ľudia sa postupne zadlžujú. Nevedia, či zaplatia skôr nájomné, alebo odložia peniaze na jedlo. Situácia v obciach, s ktorých deti dochádzajú do škôl je ešte horšia, rodičia často nemajú na cestovné. Takmer každý nezamestnaný si dnes hľadá prácu aspoň v malých obecných službách, ktoré mu zaručia tisícku k sociálke. Nájdu však starostovia a primátori miest a obcí dosť príležitosti pre každého záujemcu o prácu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
