ste ochotní si pripustiť. Je zvláštne ako dlho a vytrvalo dokážeme utekať pred vlastnými pocitmi, skrývať sa sami pred sebou, byť na úteku pred jedinou osobou, pred ktorou nemôžeme naozaj ujsť...

Keď sa tak pozerám okolo seba, nestíham sa čudovať, koľko kreativity dokážu ľudia vložiť do potlačovania pocitov, ktoré sa z nich snažia dostať von. (A mnohé neduhy ako fajčenie, pitie, či prejedanie s tým úzko súvisia.) Veľakrát to vyzerá akoby sme boli ochotní urobiť čokoľvek preto, aby sme umlčali naše vnútro, ktoré sa nám snaží niečo naznačiť, namiesto toho, aby sme sa pozreli zoči voči svojmu problému a snažili sa ho vyriešiť. Nechať voľný priechod svojim pocitom často nebýva ničím príjemným, ale ak sa v nás raz nazbiera čosi, čoho sa potrebujeme zbaviť, nemôžeme to v sebe donekonečna nosiť. Pretože k starým nevyriešeným problémom neustále pribúdajú nové a tiaž, ktorú potom musíme niesť je čoraz väčšia až z nás napokon vykypí v tú najmenej vhodnú chvíľu.

Nie je dobrým riešením hrať sa na tlakový hrniec a dúfať, že moment, kedy to už jednoducho ďalej nevydržíme nikdy nenastane. Treba sa zastaviť, nájsť si chvíľu, ktoré venujeme sami sebe, aby nám náš vnútorný hlas našepkal, kde máme hľadať príčiny svojej nespokojnosti.

Je veľká škoda, že len veľmi málo ľudí počúva svoje vnútro. Drvivá väčšina sa snaží jemný vnútorný hlas (alebo šiesty zmysel, ak chcete) "prekričať" čímkoľvek, čo je práve poruke. Prečo sa napríklad po rozchodoch veľa mladých ľudí vrhá na bujaré večierky a vyhľadáva plytké krátkodobé vzťahy? Pretože práve toto okolo nich vytvorí dostatok rozruchu na to, aby sa mohli tváriť, že nepočujú ten plač, ktorý sa ozýva z ich útrob. Rovnako to platí o nešťastných manželstvách. Dvaja ľudia si "zvyknú" na pravidelné hádky a búchanie dverami a to všetko preto, lebo sa nechcú alebo nedokážu spýtať sami seba, čo sa vlastne deje. A tí, čo sa nepýtajú, nemôžu nájsť odpovede. A ten, kto nehľadá odpovede nikdy nepríde na to, prečo nie je šťastný.

Tak čo, ako ste na tom vy? Ste úprimný k človeku, ktorého voláte "ja"? Prečo si neskúsite nájsť tichú chvíľku iba pre seba a nenecháte zo seba plynúť pocity, ktoré sa prvé prihlásia k slovu. Ak sa pristihnete pri tom, že si na otázku "som sťastný?" odpoviete nie, ak sa vám z očí začnú liať slzy a vy ani nebudete vedieť prečo, pokúste sa nájsť príčinu. A bude sa vám ľahšie dýchať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer