Rožňava. Chovatelia ich predajú do Talianska, kde je o ne najväčší záujem. Cenu jahniat však diktujú práve Taliani a tá je každým rokom nižšia. Raz argumentujú karanténou, inokedy ich k znižovaniu vedie poznanie, že slovenskí chovatelia jahňatá nemajú kam umiestniť.
"Najlacnejšie jahňatá sú vždy zo Slovenska," hovorí predseda spomínaného družstva Ing. Miloslav Gál. Spomína, ako kedysi dostávali za kilogram živej váhy 105 korún. To je podľa neho aj suma, ktorá sa približuje k adekvátnej cene za jahňa. Predávali však aj za sto korún a vlani dostali už len 80 korún. Koľko Taliani vyplatia tohto roku, je otázne. "Okolo ceny za kilo prvotriedneho jahňaťa sa stále špekuluje. Možno keby sa chovatelia na Slovensku dohodli na fixnej sume, nevyberali by Taliani tak, ako doteraz. Ak im niekto ponúkne za lacnejšie, musíme ísť s cenou dole aj my. A v súčasnej situácii je pravdupovediac dobrá každá koruna, hoci predáme aj pod cenu".
Vlani dostali za vývoz vyše dvestovky jahniat necelých 200-tisíc korún. "Peniaze sa veľmi rýchlo rozkotúľali na nákup krmív, osiva, hnojív, na drobnú údržbu družstva," informuje M. Gál. Čo nepredajú na západný trh, ponúknu drobnochovateľom, alebo ich vykŕmia do 40-kilogramovej váhy. O takéto jahňatá prejavili vlani záujem Maďari.
Napriek výborným prírodným podmienkam na chov oviec je v Gemeri takýto druh podnikania stratový. M. Gál predpovedá, že tento rok bude podstatne horší, než ten predchádzajúci. Družstvá si už striktne vymedzujú nosné činnosti, no ani jedna nie je rentabilná. "Rentabilný chov je skôr raritou," upresňuje M. Gál. Vo Vlachove sa zameriavajú hlavne na výrobu mlieka a mäsa. "Aj výroba mlieka stojí napríklad 12 korún a my robíme za 8.50. O ovciach nehovoriac. Keby sme nemuseli, tak ani nestriháme. Strihačovi zaplatíme pomaly viac, než získame z predaja vlny. Niekedy sme za kilo dostávali 100 korún, teraz 13. Ošípané nechováme od vlaňajška. Výroba kilogramu bravčového mäsa vyjde na vyše 42 korún, z Čiech však dovážajú polky za 36 korún. Zameriavať sa na špecializovanú výrobu ani neprichádza do úvahy. To je risk, tápanie v beztak veľkej neistote," usudzuje M. Gál.
Riešením je podľa neho zvyšovanie efektivity práce. K tomu patrí modernizácia výroby, na ktorú zatiaľ nie sú financie, znižovanie stavu zamestnancov a viac práce za rovnaké peniaze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
