Od L. Kossutha k P. Dobšinskému

Možno mi mnohí dajú za pravdu, že je rozporuplné a navyše dosť nebezpečné stavať pomníky nehynúcej slávy politikom a štátnikom. No a nebezpečné je to pre pomníky samé, lebo im občas hrozí zvalenie, resp. zničenie, čo býva často veľká škoda, lebo sú to v prevažnej miere diela renomovaných umelcov.

Nebolo to inak ani s rožňavskou sochou významného maďarského štátnika a politika Lajosa Kossutha. Vzhľadom na to, že miesto v kotolni nie je to pravé na uloženie akejkoľvek sochy, a nie je vhodné ani pre obrad kladenia vencov, je nesporne správne, že sa kvalitné sochárske dielo zobrazujúce ideálnu podobu maďarského štátnika so slovenskými koreňmi ocitlo po mnohých rokoch konečne na adekvátnom civilizovanom mieste. Mnohým prekáža skutočnosť, že nie na pôvodnom mieste, "lebo v našich demokratických časoch by sme sa už nemali báť ani radikálnych riešení".

Názor je pravdivý potiaľ, pokiaľ siahajú hranice demokratického zmýšľania jeho autora. Totiž aj rešpektovanie uznesenia mestského zastupiteľstva, zvoleného občanmi v demokratických voľbách, ktoré určilo jednohlasne nové miesto pre starú sochu, je pevnou súčasťou demokracie. Autori nového osadenia pomníka - Ing. arch. Peter Bischof a akad. mal. Pavol Bradovka však citlivo vyriešili tento nedostatok a osadili pomník do novo vyriešeného urbanistického priestoru, nachádzajúceho sa dnes už v centre mesta, v ktorom je nespornou dominantou. Zdá sa, že mnohí obyvatelia Rožňavy ešte nie sú celkom zvyknutí na to, že jedným z hlavných symbolov štátu je štátna hymna, počas ktorej sa neprechádzame, ale stojíme na mieste (a tiež aj počas hymny susedného štátu)" s týmito slovami ku mne na začiatku slávnosti pristúpila moja známa, ktorá po hymnách pokračovala: " Dúfam, že keď už budú všetky sochy v Rožňave na svojom mieste, dožijeme sa konečne aj vydláždenia mesta." Táto vtipná poznámka sa mi zapáčila veď sa už niekoľko rokov snažím pri všetkých možných príležitostiach na to apelovať, zatiaľ však bezvýsledne.

Napriek tomu som tentoraz musela reagovať inak: "Budeš musieť ešte chvíľu počkať; ešte jedna socha chýba, a musíme ju postaviť. Jednak kvôli tomu, aby nevyšla nazmar práca a úsilie skupiny zaangažovaných ľudí z roku 1998, ale najmä kvôli osobnosti samotnej, ktorá stojí na pomyselnom gemerskom Parnase na jednom z najčestnejších miest, ak nie úplne na jeho vrchole. Tou osobnosťou je Pavol Dobšinský, ktorého meno pozná každé školopovinné dieťa."

V roku 1998 sme mali neopakovateľnú príležitosť pamätník Pavlovi Dobšinskému postaviť v tomto roku sme si totiž pripomenuli dvojnásobné výročie: 170 rokov od jeho narodenia a 140 rokov od prvého vydania prvého zošitu jeho slovenských rozprávok, ktoré boli vytlačené v rožňavskej tlačiarni Jozefa Keka. Napriek veľkému úsiliu plánovanú pamätnú tabuľu na budovu bývalej tlačiarne (dnes sídlo cestovnej kancelárie Satur), sa nepodarilo zabezpečiť.

Mestské zastupiteľstvo v Rožňave vtedy veľmi pružne odsúhlasilo na zhotovenie tabule 80 000 Sk, zlyhalo však Ministerstvo kultúry SR, ktoré napriek písomnému prísľubu potrebné finančné prostriedky neposkytlo, pritom vyhlásilo rok 1998 za rok Pavla Dobšinského. Z pamätnej tabule teda nebolo nič. Prešlo niekoľko rokov, a opäť sa blíži výročie súvisiace s Pavlom Dobšinským 22. októbra 2005 uplynie 120 rokov od jeho predčasnej smrti. A opäť je tu možnosť splatiť dlh voči nášmu významnému dejateľovi.

Počas posledných rokov pribudol v Rožňave kultúrny stánok OKC s aktívnou divadelnou scénou a v jeho blízkosti vzniká nový urbanistický priestor, ktorý by sme mohli pokojne nazvať napríklad Námestím Pavla Dobšinského s dominujúcim pamätníkom slovenskej rozprávky. Na toto sú však potrebné opäť peniaze. Veľa peňazí. Keby každý obetoval čo len jednu korunu, len za okres Rožňava by to bola celkom slušná suma a za celé Slovensko by to mohlo byť aj vyše milióna. Tu nie je možné dlho rozmýšľať; treba konať, lebo čas letí míľovými krokmi a jeden rok míňa druhý takmer nebadane. Pripoja sa k tejto mojej výzve školy a kultúrne inštitúcie mesta a trebárs aj celého Slovenska? Budeme 22. októbra 2005 na novom rožňavskom námestí odhaľovať pomník Pavlovi Dobšinskému a slovenskej rozprávke? Záleží to len na nás.

Mgr. Edita KUŠNIEROVÁ, Rožňava

Autor: Program Kín

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer